Dvadsiata tretia kapitola Matúšovho evanjelia, ktorá obsahuje Ježišovo varovanie pred postojmi zákonníkov a farizejov a výstražné „beda“ na ich adresu, patrí azda medzi najťažšie evanjeliové texty. Náročnosť tejto kapitoly ale nespočíva v ťažko zrozumiteľných podobenstvách, alebo v popise situácií, ktoré by k pochopeniu vyžadovali dôkladné znalosti biblických reálií. (Aj k porozumeniu narážky na modlitebné remienky a strapce na šatách postačí krátka poznámka pod čiarou vo väčšine vydaní Nového zákona.) Ježišove varovania pred falošnými postojmi zákonníkov a farizejov sú až príliš jasné, až príliš blízke nášmu životu. Hoci sme nikdy nestretli spomínaných zákonníkov a farizejov, ktorých Ježiš usvedčuje z pokryteckých postojov, predsa veľmi dobre poznáme skúsenosť, keď sú priestupky, hriechy, zloba a dvojtvárnosť ľudí v našom okolí tak evidentné, že ich nemožno prehliadnuť. Keď počujeme Ježišove tvrdé slová na adresu zákonníkov a farizejov, nerobí nám problém dosadiť namiesto týchto postáv konkrétne osoby, ktoré sú zodpovedné za naše vlastné negatívne skúsenosti. Prvý krok, ktorý spočíva v rozpoznaní chýb druhých, teda ľahko zvládame. Ježišove slová však poukazujú na ďalší krok. Ten už nie je taký samozrejmý a práve tu tkvie náročnosť dvadsiatej tretej kapitoly Matúšovho evanjelia. Tá nie je o tom, že aj Ježišovi „povolili nervy“, a keď je toho už naozaj dosť, môžeme aj my ukázať prstom na našich vlastných „zákonníkov a farizejov“, a so zadosťučinením im pohroziť zaťatou päsťou. Druhá časť Ježišových výrokov na adresu zákonníkov a farizejov je adresovaná jeho učeníkom. Oproti kritike, ktorej adresátmi sú „oni“ (zákonníci a farizeji), stojí výzva, ktorá sa začína slovom „vy“ (zástupy a Ježišovi učeníci). Toto je ten druhý krok, ktorý je niekedy skutočným umením: Každé zlo, ktorého pôvodcom sú tí druhí – „oni“, interpretovať ako pozvanie k ešte väčšiemu dobru.
Viď Mt 23,1-12
