Tento deň býva zväčša prvý piatok mesiaca decembra.

Táto okolnosť nás priam vyzýva zamerať dnešné rozjímanie na dôvod, pre ktorý toto všetko robíme. Prečo pripravujeme cestu,

bdieme, očakávame atď.? Jediný dôvod, ktorý dokáže byť dostatočne presvedčivý, je ten, že to robíme z lásky a pre lásku, alebo presnejšie: robíme to,pretože tým odpovedáme na lásku, ktorú sme dostali.Človek je schopný dokázať všeličo, a to s rôznymi úmyslami. Avšak niektoré veci dokáže jedine z lásky. Ba dá sa povedať ešte viac: sú niektoré veci, ktoré človek dokáže jedine vtedy, ak je milovaný... Čo také? Zmeniť svoj život.Nad touto skutočnosťou sa môžeme dnes zamyslieť. Nemalo by význam (a asi ani nádej na úspech) namáhať sa, keby tu nebola láska, ktorá je „za tým“ i „pred tým“ – keby sme neboli milovaní a všetku tu námahu nepodstupovali ako odpoveď svojej lásky na lásku Božiu. 

Pripravujeme cestu pre Pána, ktorého milujeme.

Pripravujeme cestu pre Pána, pretože ho milujeme.

Pripravujeme cestu pre Pána, aby sme mu prejavili, že ho milujeme.

A hlavne: Pripravujeme cestu pre Pána, pretože On nás miloval a dal nám milosť, aby sme ho spoznali. A stále nás miluje

a dáva nám silu milovať ho. A ešte je tu druhá vec, nad ktorou sa môžeme dnes zamyslieť: dynamizmus, ktorý si vyžaduje táto láska. Pracujeme úmerne dôležitosti práce, ktorú konáme. Ak však pracujem pre lásku, z lásky a v láske, potom táto okolnosť ma musí dohnať k výkonom, akých nie je schopný nik iný (kto pracuje z iných dôvodov), pretože láska vždy bola a vždy bude tým najmocnejším dôvodom zo všetkých!

Keď to zhrnieme:

1) Žijeme určitým spôsobom ako kresťania nie preto, aby sme boli výnimoční, aby sme sa niekomu zapáčili, alebo naopak

zo strachu pred niekým, ba ani nie preto, že by sme nemali inú možnosť, ale jedine preto, že sme uverili v Božiu lásku k nám

a my cítime, že jedinou priliehavou odpoveďou na túto lásku je milovať ho vždy, všade a vo všetkom.

2) Milujeme Boha a toto nás ženie k tomu, aby sme žili určitým spôsobom – tak ako to On žiada, podľa jeho prikázaní,

predovšetkým prikázania lásky, a to v čo najplnšej miere. Pokúsme sa dnes „prešpikovať“ svoj život týmito dvoma

smermi. „Ihlou“, ktorá nás povedie, nech nám je Božské Srdce Ježišovo, teda stelesnenie totálnej a pritom takej osobnej lásky.

Výsledkom bude poznanie svojich skutočných motívov a svojho dynamizmu v očakávaní Pána.