„Keď prišla plnosť časov“ (Gal 4,4), Boh stvoril Máriu. Tisíc možností mal Boh, aby vykúpil svet – a vybral si vtelenie. Tisíc možností mal na to, ako uskutočniť vtelenie – a vybral si slobodný súhlas dievčaťa, ktoré ochránil od každého hriechu (ale nevzal mu slobodu!). Prečo? Nič ho k tomu nenútilo, ničím nebol ovplyvnený. Predsa však to neznamená, že by to urobil len tak, bez dôvodu.

Slávnosť Nepoškvrneného počatia Panny Márie, ktorá spadá do adventného obdobia, nás nabáda zamyslieť sa nad tým, ako Boh pripravil svoju vyvolenú dcéru na prijatie svojho spásonosného plánu s ňou a cez ňu s celým svetom. V roku 1854 Svätý Otec Pius IX. Vyhlásil dogmu o Nepoškvrnenom počatí, o ktorom píše.„Dosvedčujeme, vyhlasujeme a definujeme, že učenie, ktoré hovorí, že preblahoslavená Panna Mária v prvom momente svojho počatia, pre osobitnú milosť a vyvolenie Božie, ako i s ohľadom na zásluhy Ježiša Krista, Spasiteľa ľudstva,bola uchránená od každej škvrny dedičného hriechu, je zjavené od Boha, a preto ho všetci veriaci majú pevne a vytrvalo veriť“ (bula Ineffabilis Deus). Cirkev nám teda záväzne vysvetľuje Božie dôvody: osobitná milosť a vyvolenie Panny Márie pre zásluhy jej Syna, ktorého mala priviesť na svet. Je zaujímavé všimnúť si, že Boh prichádza (skrze anjela) s ponukou spolupráce k človekovi, ktorého vopred svojou milosťou pripravil na pozitívnu odpoveď. Boh vie, že bezjeho milosti by sme si netrúfli na diela, ku ktorým nás volá.  

Spása je na prvom mieste slobodným darom Božím. Nepoškvrnené počatie totiž nebolo (ani nemohlo byť) otázkou viery alebo slobodného prijatia spásy zo strany Panny Márie, a tak tento Boží skutok je vlastne jedným z najpresvedčivejších dôkazov toho, že lásku Božiu dostávame zadarmo, ešte skôr než sme schopní na ňu zodpovedne odpovedať. Aj nám sa čosi podobné „stalo“ pri krste: väčšina z nás bola oslobodená spod následkov dedičného hriechu ešte v čase, kedy našou jedinou starosťou bolo len dobre sa napapať, vyspať sa a zvykať si na tento podivuhodný život na svete... (nekonečná vďaka za to našim rodičom!). Teraz sme však už dospeli a Boh nás od toho prvého momentu pripravoval mnohými zásahmi na to, aby dnes, každý deň, mohol prísť s ponukou spolupráce a aby sme sa my dokázali rozhodnúť pre túto spoluprácu. Skúsme sa zamyslieť nad tým, ako to Boh robil s každým z nás a ako sme mu my odpovedali. Isteže, porovnanie s Pannou Máriou je pre nás všetkých dosť zahanbujúce: cítime ako sme ďaleko... Ale predsa, aj Panna Mária „napredovala vo viere“, teda jej tiež nebolo hneď všetko jasné, musela sa učiť „Božej logike“.  

Rozhodneme sa aj my podobne, alebo ostaneme kdesi mimo, len preto, že nemáme všetky potrebné informácie...?