Len bdelý človek začuje a porozumie hlasu volajúceho na púšti: Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky! (Iz 40,3; Mt 3,3).

Práve dnes by sme sa mohli pustiť do tejto práce: vyhrnieme si rukávy a ideme „vyrovnávať chodníky“.

Už v predošlých dňoch sme sa usilovali „opásať si bedrá“ a vziať „lampy do rúk“, čiže nebyť ospalí a bdieť v očakávaní, čo od nás bude chcieť Pán, keď príde. Ešte mu však treba pripraviť cestu. Ako? Pozrime sa do Písma: „Každá dolina nech sa vyplní a každý kopec zníži. Čo je krivé, bude priame, a čo hrboľaté, bude cestou hladkou“ (Iz 40,3-5). Požiadavky – aj keď obrazne vyjadrené – sú jasné, projekt stanovený. Poďme sa teda najprv pozrieť, ako vyzerá terén, aby sme vedeli, čo treba urobiť...

Toto je prvý krok.
Ako vyzerajú moje cesty? A čo vlastne máme na mysli, keď hovoríme o „cestách“? Slovo „cesta“ v širšom zmysle znamená spôsob, ako sa dostať z jedného miesta na druhé. My máme pripravovať cestu Pánovi – sú to teda spôsoby, akými sa môže dostať On k nám a my k nemu.
Ide konkrétne o štyri cesty:

• od Pána ku mne (otvorenosť srdca),
• odo mňa k Pánovi (modlitba a duchovný život),
• od Pána k mojim bratom a sestrám (evanjelizácia),
• od mojich bratov a sestier k Pánovi (pokresťančovanie prostredia).

Toto sú tie „chodníky“, ktoré treba „vyrovnať“!

Čo však znamená „vyrovnať“? Zamyslime sa nad týmto obrazom, ktorý sme citovali zo Svätého Písma. Ako sa vyrovnáva chodník? Treba odstrániť to, čo zavadzia, zametať, prípadne stavať mosty, podoprieť zosunutú zeminu, vyasfaltovať... Čo by tieto pojmy mohli znamenať v mojom živote a v súvislosti s uvedenými štyrmi „cestami“? To by mohol byť prvý námet na dnešné rozjímanie: čo bráni Pánovi na ceste?

A druhý námet, resp. druhý krok, ktorý by mal nasledovať, je ten „akčný“: ako na to? Teda, ako sme povedali, obzrieme si stav chodníkov, aby sme vedeli, čo treba urobiť, ale tiež aby sme mohli dobre vybrať nástroje. Aj tu môžeme uvažovať najprv obrazne: niekde možno bude stačiť metla na zametenie listov či prachu, inde sa azda bude možné už len pohrať s ozdobami – sadiť kvety popri ceste a pod. Inde však azda treba i vážnejšie zásahy: možno i buldozér či žeriav bude treba použiť... (Nechajme na seba chvíľu pôsobiť tento bohatý obraz. Všimnime si, že do takých vážnych cestárskych prác sa nik nepustí sám, vždy je to partia cestárov, čo pracuje s takýmito mechanizmami. Aj v duchovnom živote platí, že ak treba robiť takéto úpravy na „ceste“, nevystačíme si sami, ale treba sa odhodlať k spolupráci. S kým? V čom? Ako? Čo v tejto práci môžem ponúknuť ja do spoločného diela?)

Dnes by sme teda mohli zistiť, v akom stave sú tieto štyri naše cesty, čo na nich treba konkrétne vykonať, akými nástrojmi a – spustiť sa do práce. Nebude to hneď hotové. Ale kto to kedy videl, že by poriadnu a kvalitnú cestu postavili za jeden-dva dni?