Keď Adam jedol zo stromu, zavolal ho Pán, Boh, a povedal mu: „Kde si?“

On odpovedal: „Počul som tvoj hlas v záhrade, naľakal som sa, pretože som nahý, a skryl som sa.“

Opýtal sa ho: „Kto ťa upozornil, že si nahý, ak si nejedol zo stromu, z ktorého som ti jesť zakázal?“

Adam odpovedal: „Žena, ktorú si mi dal za spoločníčku, dala mi zo stromu a jedol som.“

Pán, Boh, povedal žene: „Čo si to urobila?“

Žena odpovedala: „Had ma naviedol a jedla som.“

Tu povedal Pán, Boh, hadovi: „Pretože si to urobil, prekliaty budeš medzi všetkými krotkými a divými zvieratami. Po bruchu sa budeš plaziť a prach hltať po všetky dni svojho života. Nepriateľstvo ustanovujem medzi tebou a ženou, medzi tvojím potomstvom a jej potomstvom; ono ti rozšliape hlavu a ty mu zraníš pätu.“

A nazval Adam svoju ženu Evou, pretože bola matkou všetkých žijúcich.

Už to nechcem robiť. Rozhodovať sa rýchlo, nepýtať sa na Tvoj názor, urobiť si po svojom. Už nechcem byť Evina dcéra. Som Tvojou dcérou. Nebudem napodobňovať jej chodníčky. Každé rozhodnutie budem robiť s Tebou, lebo Tebe na mne záleží a mne záleží na Tebe, Bože. Vyznávam, že chcem byť priama pred Tebou, neskrývať sa, nechcieť Ťa nejakým spôsobom obísť. Nemám prečo sa ťa báť. Chceš pre mňa to najlepšie- a ja si dám rada od Teba poradiť.