V ten deň sa bude v judejskej krajine spievať táto pieseň: „Pevné mesto máme, v ňom sa zachránime; Pán ho obohnal valom a hradbami. Otvorte brány, nech vstúpi spravodlivý ľud, ľud, ktorý zachováva vernosť. Má ducha pevného; zaistíš mu pokoj, veď dúfa v teba.

Dúfajte v Pána stále, lebo Pán je skala naveky. Zvrhol tých, čo bývajú na výšinách, ponížil neprístupné mesto; ponížil ho až po zem, zrazil ho do prachu. Šliape po ňom noha, nohy chudobných, kroky bedárov.“

Muž môže byť akokoľvek silný a akokoľvek schopný, no sú veci, ktoré ho presahujú- každý z nás príde na svoj limit, keď zistí, že potrebuje pomocnú ruku- a to nie ľudskú. Často sa bránime dať priestor Bohu Otcovi, aby zasiahol v našej situácii- či sú to vybavovačky, ktoré sa nijako nedarí posunúť vpred alebo je to zdravie, vzťahy blízkych alebo samotné životné povolanie duchovného i fyzického manžela a otca. Keď máme pocit, že sme v tom celom sami, je to klamstvo. A tak sa ho zriekame a prijímame pravdu a dávame súhlas Bohu byť nám oporou a silným spojencom, partnerom a zvrchovaným Pánom našich životov. Amen