Keď Ježiš prišiel do chrámu a učil, pristúpili k nemu veľkňazi a starší ľudu a pýtali sa: „Akou mocou toto robíš? A kto ti dal túto moc?“
Ježiš im povedal: „Aj ja sa vás na niečo spýtam. Ak mi odpoviete, i ja vám poviem, akou mocou toto robím. Odkiaľ bol Jánov krst? Z neba, či od ľudí?“
Oni rozmýšľali a hovorili si: „Ak povieme: ‚Z neba,‘ povie nám: ‚Prečo ste mu teda neuverili?‘ Ale ak povieme: ‚Od ľudí,‘ máme sa čo obávať zástupu, lebo Jána pokladajú všetci za proroka.“
Odpovedali teda Ježišovi: „Nevieme.“
A on im odvetil: „Ani ja vám nepoviem, akou mocou toto robím.“ (Mt 21, 23-2)

Ježiš vedel kým je a nebál sa ani najmocnejších mužov v krajine. Jeho poslucháčom by sa mohlo zdať, že je Ježiš je voči veľkňazom tak trochu arogantný. Úplne s prehľadom  s nimi jednal ako so seberovnými. Nenechal sa nimi zastrašiť a nedal im to, čo od neho  žiadali. Hovorím si WOW, Ježiš predsa jednal s najvyššimi ľudskými autoritami v krajine. To je guráž! Nehľadal u nich uznanie ani sa nepotreboval ospravedlňovať za niečo neexistujúce. Mám pocit, že to, čo si o ňom mysleli, mu bolo úplne ukradnuté. Ježiš vedel, že aj keď im odpovie, nikde to nebude viesť a nech by im povedal čokoľvek, použijú si to ako zámienku zničiť, či zastaviť ho. Ešte nenadišla Ježišova hodina.
Odkiaľ sa brala táto Ježišova istota? Ježiš vedel, bol presiaknutý tým, že ho jeho Otec miluje. Ježiš vedel kým je a nikto ho v tom nespochybnil. Na jeho identitu diabol útočil so všetkých síl. Poznáme, čím ho nepriateľ pokúšal na púšti: Ak si Boží syn...

Aj my sa často stretávame s mocnejšími od nás, ktorí by nás chceli zastaviť, keď robíme správnu vec, alebo sa niekomu nepáči náš životný postoj a kresťansky štýl. Ak vieme kto sme, dokážeme obstáť aj v tejto skúške a nenechajme sa odradiť niekým len preto, že je mocnejší.