Pane, nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu.

Keď Ježiš vošiel do Kafarnauma, pristúpil k nemu stotník s prosbou: „Pane, sluha mi leží doma ochrnutý a hrozne trpí.“
On mu povedal: „Prídem a uzdravím ho.“
Stotník mu odpovedal: „Pane, nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu, ale povedz iba slovo a môj sluha ozdravie. Veď aj ja som podriadený človek a mám pod sebou vojakov. Ak daktorému poviem: „Choď!“ – ide; inému: „Poď sem!“ – tak príde; a svojmu sluhovi: „Urob toto!“ – on to urobí.“
Keď to Ježiš počul, zadivil sa a tým, čo ho sprevádzali, povedal: „Veru, hovorím vám: Takú vieru som nenašiel u nikoho v Izraeli. Hovorím vám, že prídu mnohí od východu i západu a budú stolovať s Abrahámom, Izákom a Jakubom v nebeskom kráľovstve.“ (Mt 8, 5-11)

Pokora rímskeho stotníka v tomto úryvku Evanjelia je dych-vyrážajúca. On vedel, že židia podľa svojich pravidiel, nesmú vstupovať do pohanských domov, rešpektoval to a sám seba k tomu nazýva nehodným. V tedajšej spoločnosti išlo o neslýchané vyjadrenia zo strany rimana, zvlášť s postavením stotníka. Rimania v tej dobe určite neboli v pozícii, že by mali ostatných prosíkať o pomoc, rozhodnie nie židov, ktorými silno opovrhovali. Napriek tomu, tento urodzený muž pokorne a s vierou prosí Ježiša o pomoc. Pán Ježiš bol udivený ...a jeho reakcia? Hovorí o tej navyššej odmene - o prisľúbe účasti v nebeskom kráľovste.
Podobné správanie môžeme nachádzať aj u sv. Jozefa, ktorý sa pokoril. Tradícia hovorí, že bol tichý a pokorný muž. Bol poslušný Bohu a jeho odmena ho v Božom kráľovstve neminula.

Výzva na dnešný deň:
Poprosme Boha o dar pokory a pokúsme sa o láskavé gesto, ktoré by sme ináč nespravili. Poprosme o odpustenie, skúsme sa ospravedlniť, podať pomocnú ruku…
Nezabudmine, Boh tichých venčí víťazstvom. (Žalmy 149, 4)

PS: Tento úryvok je perlou pre oblať mužskej spirituality. Odporúčam súvisaice článok o stotníkovej viere a o princípoch duchovnej autority muža.