Celkovo: prvý víkend bol absolútne pozitívny. Súhrn samých pekných a napĺňajúcich udalostí. Spojenie teoretických (prednášky, vyučovanie) a praktických (chvály, omša) oblastí duchovného života bolo úžasné. Z tohto spojenie vyplývalo nádherné duchovné prežívanie tých pár dní.

Celkovo: prvý víkend bol absolútne pozitívny. Súhrn samých pekných a napĺňajúcich udalostí. Spojenie teoretických (prednášky, vyučovanie) a praktických (chvály, omša) oblastí duchovného života bolo úžasné. Z tohto spojenie vyplývalo nádherné duchovné prežívanie tých pár dní.

Konkrétnych zážitkov bolo viac. Najviac ma dostali však dva. Prvý bol cesta na chatu (oficiálne ešte nepatrila do programu animátorskej školy ale Boh sa nás cez ňu dosť dotýkal). V deň odchodu vznikol nápad: poďme stopom. Reakcia? -ideme (nebolo čo riešiť). Doma som pekne vyrobil tabuľky s veľkými písmenami a mohlo sa ísť. 30-45 minút sme stáli pri ceste. Prešlo 5 áut so štiavnickou značkou, ani jedno nezastalo. ,,Bože? máme slabú vieru alebo nás chceš pokoriť? Čo stváraš?" Aj naďalej sme verili že to bude tak ako byť má. Z diaľky sa ku nám rútilo auto... Povšimnuté bolo hneď keďže šlo o dosť rýchlejšie ako ostatné. Začalo spomaľovať, zabočilo. Utekali sme k nemu, otvorili dvere, chlapík telefonoval. Dal prst na ústa (,,teraz ticho chlapci"). Čakali sme. (Tetovanie na ruke.) Dotelefonoval, mávol. Nastúpili sme, ,,Ďakujeme". Hrala hudba. ,,Hillsong?" - spýtal sa Joži - ,,Poznáte?". Začal sa rozhovor. Chlapík bývalý narkoman, štyrikrát vo väzení, obrátil sa. Teraz žije s Bohom. Vedie dorast AC-ečkarov v Nitre. Ponáhľa sa lebo ide na konferenciu evanjelizátora Reinhard-a Bonnke-ho do Brna. Celá cesta 140 km/h. Vyhodí nás na výjazde z diaľnice do Štiavnice. Tam pozeráme busy. Nestíhame ak sa tam nedostaneme nejako hneď. Po piatich minútach nám stopol chlapík. ,, Ja som stopoval keď som bol mladý, viem aké to je." Vyhodil nás za Štiavnicou. Nemali sme kompetentné tabuľky na stop. Ideme pešo? Máme len polhodinu-nestíhame. Ideme popri ceste s vystrčenou rukou. Zastavila nám pani so synom na zadnej sedačke. ,,Chlapci kam idete?" - Do štiavnických baní. Na chatu. - Na akú chatu? - Na chatu assisi. - Tam idem aj ja. Zabudla som si tam varechu". Dovoz priamo pred vchod chaty. Času bolo dosť.

Druhý zážitok sa dial v jeden večer. Bolo to po grilovačke keď vedúci mali poradu. Neskoro v nočných hodinách v chatke ostalo len pár ľudí (10-15). Jedna osoba mala v rukách gitaru. Všetci spievali. Chválili. Proste prítomnosť Ducha na tom mieste ktorá nás spájala v jednote. Ocko bol so svojimi detičkami :-).