Pred vyše piatimi rokmi som sa zúčastnila jednej nádhernej sviatosti menom birmovka. S láskou a veľkou zodpovednosťou som sa snažila na tento veľkolepý deň pripraviť. Srdce mi išlo z hrude vyskočiť, čo i len pri spomienke na tak duchovný deň.
Písal sa 5. jún. 2011 a ja som v hĺbke duše cítila, že tento deň navždy zmení môj život. A stalo sa. Poznáte to. Najskôr sa zúčastníte krásnej sv. omše a potom nasleduje malé rodinné posedenie, kedy niečo menšie aj od svojich najmä birmovných rodičov dostane, kedy ani ja som nebola výnimkou. Skutočne som očakávala nejaké drobnosti na pripomienku tejto udalosti, no opak sa stal pravdou. Medzi obrovskými darmi, ktoré postupne zapĺňali celú našu obývaciu miestnosť som uvidela malú obálku bielu ako sneh. Nakoľko mám veľmi rada zabalené darčeky, pretože vždy pred ich otvorením najskôr hádam, čo je v nich ukryté. Prvý dar pôsobil mohutne a ťažko, práve tam sa ukrývala biblia. Ako kresťanka som konečne mala svoju vlastnú bibliu. No posúďte sami, nie je to super. Popritom tej všetkej radosti mi skĺzol zrak opäť na obálku. Čo vás ako prvé napadne pri takejto obálke? Klasicky asi mnohým z nás sa vybavia peniaze. Je to vážne pravda? Prebleslo mi mysľou. Na birmovku dostať peniaze v obálke, to je zvláštne. Ako som postupne otvárala tento biely kus papiera, čuduj sa svete nachádzal sa tam ďalší, ale už s nejakým obrázkom. V prvom momente som nechápala, čo to má všetko znamenať. Po pár spýtavých pohľadoch som predsa len dostala uspokojujúcu odpoveď. Na konci leta ja a moja birmovná mama pôjdeme na duchovnú obnovu. Teraz som vážne nevedela, čo mám robiť, už som sa len zmohla na jednoduché ďakujem. Celé leto som bola plná očakávania. Stále som tomu nemohla uveriť. Je to pravda? Idem a ani poriadne neviem kam. Ani som sa nenazdala a deň D skutočne nastal. Všetko, čo sa tam počas týždňa dialo bolo pre mňa nové, ale na moje počudovanie pomerne rýchlo som si zvykla. Väčšinu dňa zapĺňali prednášky, čo sa mi veľmi páčilo a zvyšok tvorilo sv. ruženec, sv. omša dokonca aj popoludnajší spánok bol súčasťou. Keď som po prvýkrát čítala náš týždenný program a našla som tam tento oddych v duchu som sa s chuťou zasmiala. Ja a poobede spať? To neprichádzala do úvahy. No hneď v prvý deň som rýchlo zmenila názor. Program bol tak náročný, že ledva som prišla k posteli a už som spala ako vravel otec Anthony náš prednášajúci ako bábätko. A kedy vlastne prišiel Pán a jeho dotyk? On sa ma mocne dotýkal celý týždeň, ale tak mocne prišiel v deň kedy som mala stretnúť s otcom Anthony osobne. Všetko sa tak neuveriteľne rýchlo zomlelo, že ani som sa nenazdala a už som sa ocitla pre jeho dverami. Pamätám sa stála som pred dverami a čakala na poradie. S hrôzou som pozerala, kedy sa stlačí kľučka a kto odtiaľ vyjde. Na moje počudovanie vychádzali stade celkom šťastní ľudia. Ako som pomaly postupovali, čoraz bližšie a bližšie k dverám, moje myšlienky, tak neskutočne skákali. Absolútne som netušila, prečo vlastne stojím v tejto rade a čo chcem. No ani som sa nenazdala a už som stála pred otcom Anthonym osobne. A čo teraz? Chytro som sa začala modliť, všetky modlitby čo ma napadli. Otec Anthony sa na mňa nádherne usmial a prívetivo ma privítal. Aj keď sme si moc nerozumeli nakoľko on rozprával anglicky a ja zasa slovensky, no vôbec sme to nepotrebovali. Všetko potrebné vyriešil prekladateľ, ktorý tam bol s ním celý týždeň a o ostatné sa postaral Boh. Následne sa za mňa veľmi dlho modlil a žehnal mi, dokonca sme sa aj objali, kedy som cítila, že ma objíma nebeský Ocko. Skutočne som cítila mocné a hlavne plné lásky ruky Otca, ktorý sa o mňa stará v každú sekundu môjho života. A nikdy ma neopustí. Od tej chvíle som sa zmenila, nielen vonkajšie, ale aj vnútorne. Tento dotyk vo mne ostal až dodnes a radikálnym spôsobom zmenil môj život . Už nemyslím pozemsky, ale myslím nebesky a to je neuveriteľne nádherne ak sa človek dokáže na všetko pozerať s tej Božej perspektívy.
