Zamysleli ste sa niekedy nad tým, či nám fakt treba farárov? /Toto slovo používam zámerne preto, lebo mnohí nerozlišujú medzi kaplán, farár, kňaz, biskup...a všetko, čo sa týka Cirkvi, zhrnú slovami – to tí farári./ Ale v podstate by tá otázka presnejšie mala znieť takto: načo nám je celá hierarchia Cirkvi?

Sú to strážcovia.

Strážia poklad viery, Božie Slovo, mravné zákony, sviatosti... z pokolenia na pokolenie.

Keby bolo odovzdávanie a zachovanie kresťanskej viery ponechané iba na svojvoľné odovzdávanie – bez hierarchického kňazstva (ako strážcov), mali by sme tu dnes azda aj toľko vier, koľko ľudí. Čiastočne si to môžeme všimnúť na základe pár nasledujúcich vyjadrení:

Napr:

„Boh áno, Cirkev nie.“ Alebo dnes sa mi zdá byť ešte viac modernejšie, povedať to takto: „Niečo nad nami bude, ale k tomu nám farárov netreba.“ A celý tento príspevok chce vlastne poukázať čiastočne na to, že tých farárov predsa len potrebujeme, veď kto by nám o tom dačom nad nami hovoril? A hovoril pravdivo, neprekrútene.

Ďalšie vyjadrenia typu: „Ja nepotrebujem chodiť do kostola, aby som sa porozprával s Bohom.“ Isteže, čiastočne to pravda je, ale akoby tí, ktorí takto hovoria, nikdy nepočuli, že Ježiš ustanovil Eucharistiu, a je potrebné mať na nej účasť – jesť jeho Telo, ak chceme mať v sebe život večný. Ale títo, povedzme že pseudoveriaci, veľa z Božieho Slova asi nepoznajú. Veria si teda po svojom. Majú na to svoj názor. A svoj názor majú zväčša na to, čo sa im veľmi robiť nechce, alebo čo je aj trochu náročnejšie... A iste tento svoj názor posúvajú ďalej. Z toho vyplýva, že pravdepodobne v tomto duchu vychovajú aj svoje deti... /nie vždy to tak samozrejme musí byť/ a mnohých môžu dostať svojimi názormi do omylu, že také je aj učenie celej Cirkvi. Koľko ľudí už len bude pátrať po tom, aby sa od nejakého kňaza dozvedeli, aké je učenie Cirkvi v tej, či onej otázke a aby sa snažili porozumieť prečo to Cirkev učí tak a nie inak.

Ďalší hovoria: „Na spoveď nepotrebujem chodiť, načo budem nejakému farárovi rozprávať svoje hriechy, ja si to s Bohom vybavím sám.“ Akoby nikdy nepočuli, že Kristus povedal apoštolom: „Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené. Komu zadržíte, budú zadržané.“ A sami si vedia vo svojom vnútri ospravedlniť akékoľvek hriechy, mysliac, že Boh tomu rozumie.

Alebo tí, ktorí chcú od Cirkvi len, aby im krstili deti, ale sobášiť sa nechcú – lebo na to majú zasa svoj názor, akoby nepoznali Božie prikázanie nezosmilníš. A mohli by sme pokračovať ďalej vo vymenovávaní príkladov.

Ako by sme v spleti týchto rôznych názorov rozlíšili, čo je pravda a čo nie – čo patrí k plnému – neokresanému pokladu kresťanstva a čo nie. Na toto sú nám potrební kňazi, biskupi, hierarchia, ktorí majú chrániť celý poklad viery – nielen pravdy, ktoré sa nám páčia, ale aj tie, ktoré sa nám ťažšie počúvajú.