A predsa to neoznamuje na polícii. Nevolá televízne štáby a neposiela FB žiadosti o pomoc pri ich hľadaní. Ani sa nesúdi o svojich maličkých, ktorých našiel v zajatí zlodejstva, nepravdy, klamstva. Myslíte, že je to blázon?

Nie. Nie je.

Je to ten pravý Otec.

Otec, ktorý pozná svoje deti a vie, ako ľahko sa dajú oklamať a zotročiť.

Pozná ich srdcia a preto pri ich (s)tvorení, vložil do nich nezameniteľné čípy. Zakódoval v nich odkaz typu: „Láskou odvekou som ťa miloval a preto som ti zachoval priazeň.“ Značka: Jer, 31.,3.

V preklade to znamená, že na láske Otca sa nič nezmení, aj keď jeho dieťa

... dovolí, aby mu niekto iný ukradol srdce...

... aj keď odíde od svojho Otca bez rozlúčky...

... aj keď sa rozhodne zaprieť svojho (S)tvoriteľa....

... aj keď sa nechá presvedčiť, že Otca nepotrebuje

... aj keď samo seba vyhlási za boha

... aj keď....

No stačí, ak v jednej chvíli dešifruje kód a pošle spiatočnú SMS po vlnách ľútosti a pokorne pokoreného srdca : „ Otče verím, pomôž mojej nevere.“

Otec aktivuje všetky hliadky svojej Lásky a zachráni svoje v okovách trpiace dieťa.

Dobrý Otec sa pri (s)tvorení svojich ratolestí poistil.

Pamätal na ich krátku pamäť,

na ich lenivosť žiť život v srdci.

Poznal ich túžbu po plných hrncoch, hlučných zábavách a neviazaných vzťahoch.

Ale pamätal aj na ich samotu, bolesť hlavy po prebdených nociach, na slzy, čo tečú, keď sa im rozpadnú plytké lásky, o ktorých sami seba presviedčali, že sú dosť hlboké na to, aby vytrvali.

A tak pridal ďalší číp, a zakódoval ho pod: Iz 49,16 : „Do dlaní so si ťa vryl. tvoje múry sú vždy predo mnou“

Preklad?

... Nikdy na teba nezabudnem. Som stále s tebou, aj keď ty hlásiš, že som iba výmysel....

... Myslím na teba a mám ťa pred očami, aj keď si presvedčený, že si zbabral všetko, čo sa dalo a nemáš právo na ďalší začiatok.....

... Milujem ťa a nikdy sa ťa nevzdám, aj keď si vo svojom srdci postavil múry podľa vlastných plánov....

... Som s tebou, aj keď si zapchávaš uši pred mojim Slovom a ľuďmi, ktorých ti posielam a hráš sa na hlavného architekta (Sodomy a Gomory.... ) PS. Časom sa tie múry zrútia..

.... a potom nasleduje jeho podpis.

Vedel že to ešte nestačí.

Veď pozná „svetských zlodejov detí“.

....Tých čo si myslia, že vynašli zbíjačku iba na to, aby rozdrvili kamenné tabule Desatora....

.... Tých, čo hlásajú, že byť rodičom je „handicap“ a že je jedno, či si „mama“ alebo „otec“, stále si iba „osoba č.1.“ alebo „osoba č. 2“.

... Tých, čo si „Nezabiješ“ povýšili na: „Ochrániš sa pred nepriateľom“ (to že je to iba bezbranné ešte nenarodené dieťa), že vražda sa v ich očiach pomaly stáva dobrom, lebo si ju vedia ospravedlniť...

... Tých čo prácu povýšili za najdôležitejšiu  „časť života“ spojenú s uznaním a prínosom peňazí a popierajú svätenie sviatočného dňa a dôležitosť času s rodinou..

... Tých, čo na riešenie manželských (ne)dorozumení vynašli papierové riešenie menom rozvod...

Otec je otcom iba vtedy, ak má deti.

Iba vtedy môže naplno prežívať svoje Otcovstvo.

Ale čo s nástrahami?

Napriek tomu, že vie, že sa im jeho deti nevyhnú...

Rozhodol sa, že im daruje život.

„Porodil ich“ v dôvere, že nezabudnú na jeho hlas.

V “dôvere!, že nebudú úplne necitliví k svojmu Otcovi a uveria, že ich nechce zničiť, ale obdarovať pravým pokojom v srdci.

Pre istotu ešte každé z nich povinne zaočkoval nekonečnou vakcínou proti strachu:

Do nej zašifroval nasledovnú (in)formáciu: „ Neboj sa ich, veď ja som s tebou, aby som ťa vyslobodil“ (Jer 1,8 ) Keď sa budeš  brodiť vodami, budem s tebou a keď riekami, nepotopia ťa, keď pôjdeš cez  oheň, nepopáliš sa a plameň nebude horieť na tebe.“ (Iz 43,2)

Na chvíľu sa zamyslel:

...nemôže sľúbiť svojim deťom, že ich život bude ľahký, ale môže byť stále blízko nich...

... ani im nemôže zaručiť, že sa nezablatia špinou hriechu, no môže im darovať skúsenosť odpustenia

... nemôže im sľúbiť, že nebudú prenasledovaní, ponižovaní, urážaní... ale môže ich posilňovať a dávať zmysel ich bolesti...

... a nemôže im zaručiť, ani to, že sa nezaľúbia v nesprávnom čase na nesprávnom mieste, ale môže im dať nádej, že je to iba jedna časť „puzzle“ ich života, potrebná, k tomu, aby z nej raz poskladali obraz.

... Nemôže....  Alebo aj nechce....lebo keby chcel, vzal by svojim deťom slobodu. A on túži aby jeho deti boli slobodné....

Uveria mu?

Alebo sa budú sa spoliehať iba na seba?

Nechajú si ukradnúť srdcia a uspokoja sa s otroctvom sveta?

Odhodia svojho Otca do hospicu a vyhlásia, že viera v Boha je staromódna a praktická iba pre starcov?

Čo spravia?

Budú úprimní? Čistí? Alebo si oblečú pásikavý odev väzňov? Zajatcov médii, verejnej mienky, politikov?

Otec sa usmeje. 

Nie, nemôže prestať tvoriť svoje dielo.

Chce riskovať.... nikomu nevezme slobodu

Inak stratí sám seba, svoje srdce,

dar darovaný z lásky – ŽIVOT a OTCOVSTVO.

Prestal hľadieť na Nepriateľa, ktorý striehne, aby kradol tých,

čo budú z lásky poslaní do sveta.

Končí (s)tvorenie svojich detí

Dá im ešte číp dôvery a vkladá ho do najtajnejších hĺbok ich bytosti.

Zašifruje ho kódom Mt 12,18 „ Hľa môj služobník, ktorého som vyvolil, môj miláčik, v ktorom mám zaľúbenie. Vložím na neho svojho ducha a oznámi právo národom.

... Nech to každé jeho dieťa vie.

... Nech vo svojom srdci  RAZ objaví poslanie, ktoré mu nikdy nedajú mocní tohto sveta (rodičia, priatelia, známi, šéfovia...)

... Nech nájde samé seba a nech si je isté tým, že sa môže kedykoľvek vrátiť....

... Ak nebude mať  na to silu, stačí ak zavolá na Otca....

... Iste príde a privedie ho znova domov, do hĺbky srdca...

... Nech každé dieťa vie, že Otcovo ZAĽÚBENIE je nekonečné....

... Nech objaví v sebe poslanie žiť v pokore a v pravde, v priateľstve a v odpúšťaní, vo vzťahoch a v dôvere.

... Nech sa nebojí prísť za Otcom so špinou hriechu, pretože On neodsudzuje svoje deti, ale sa s láskou dotýka ich rán, ktoré si spravili, keď sa nechali dobrovoľne  „ukradnúť“.

... Nech dieťa príde aj vtedy, keď má v srdci „guľáš“ a zabudlo čo je dobré a čo nie. Otec ho vypočuje, pomôže mu a poradí... Daruje novú silu na cestu života.

Nech každé dieťa vie... že má Otca, ktorý ho nehľadá na stránkach FB, ale v srdci...

Apropo, tieto riadky píšem práve teba, pretože Ty si

Prosím, skús si tento blog prečítať ešte raz a namiesto slova „dieťa“ vyslov nahlas svoje meno.

Tvoj Otec s tebou ráta aj dnes.