« Back

Blog - Ďakujem

Ďakujem

Jednou z prvých vecí, ktoré som sa v živote naučila bolo poďakovať sa. Rodičia ma vždy upozorňovali, aby som používala to „čarovné“ slovo: Ďakujem. Dnes už na mňa nikto nedáva pozor či poďakujem alebo nie. Dokonca mám niekedy pocit, že sú ľudia prekvapení, keď im vyjadrím svoju vďačnosť. Milo prekvapení. Potešení.

A nie je práve to, čo máme ako generácia, ktorej ide o Božie kráľovstvo robiť? Všímať si blížneho. Preukazovať ľuďom okolo nás, že si ich vážime. Často len tým jednoduchým poďakovaním. Práve toto je pre mňa kultúra úcty, ktorú tak veľmi túžim niesť. V každodennosti. Všimnúť si, čo pre mňa vykonali tí nenápadní ujovia autobusári a tety kuchárky. Poďakovať im za to, že robia to, k čomu boli určení. Vyčariť úsmev na perách týmto Božím milovaným tým, že im ukážem, ako si vážim, čo pre mňa urobili. Vďačnosť je možno to, čo chýba práve tvojej mamke. Možno sa necíti byť hodna lásky a cíti sa byť iba slúžkou. Lebo nevidí úctu vyjadrenú poďakovaním sa. Možno to chýba ľuďom okolo teba, v tvojom spoločenstve. Majú pocit, že si ich nikto neváži, pretože im za ich službu nikto nikdy nepoďakoval.  To, že sme Ježišovými učeníkmi má svet poznať podľa toho, že sa budeme milovať navzájom. V jednote a láske ostaneme, keď si navzájom budeme vážiť jeden druhého. Keď všetci spoznáme identitu Božích synov a dcér v sebe, ale takisto aj vo svojich bratoch a sestrách. Keď sa viac nebudeme navzájom ohovárať, lebo to je reč pekla, ale naopak prejavovať si úctu a vďačnosť. Lebo vďakyvzdanie je rečou neba. A my sa predsa každý deň v modlitbe „Otče náš“  modlíme, nech je ako v nebi, tak i na zemi.

Dnes ti chcem povedať len toto. Buď vďačným Božím dieťaťom. A nech Boh nie je ten posledný, komu budeš ďakovať, ale ten prvý. Lebo teraz je čas oslavovať Pána a ďakovať mu. Vidíme, ako robí veľké veci. Vidíme vnútorné aj fyzické uzdravenia a starostlivosť dobrého Otca. Nenechajme to len tak. Vzdávajme vďaky za to, že Boh koná a prebúdza srdcia ľudí na Slovensku. Preukážme mu našu úctu tým, že si budeme všímať všetky dobré veci, ktoré pre nás robí a ďakovať mu za ne. Verím, že to bude potešovať jeho srdce a neviem ako ty, ale ja chcem robiť radosť môjmu Kráľovi a vyčariť úsmev na jeho svätej tvári.

PS: Ďakujem, že si venoval čas týmto pár riadkom.