Dúfam, že teraz sa zvýšil tlak a pulz mnohým ... odporcom KC (=Katolícka Cirkev). Ono je to ale skutočnosť, že KC nikdy neodsúdila ľudí. Takých či onakých. Problém je v tom, že KC vždy chce poukazovať na pravdu, nech je akokoľvek nepohodlná a nemódna. A v tomto prípade je teda vrcholne nemódna.

Cirkev, a myslím, že sa za ňu v istom spôsobe môžem vyjadriť, keďže sa považujem za jej časť a súčasť, sa vždy vyjadrovala rozdielne k chovaniu a rozdielne k človeku. Tak ako aj Ježiš rozlišuje hriech a hriešnika, problém a nositeľa problému. Homosexualita bytostne zraňuje aj mnoho kresťanov. Bojujú s tým, že prirodzené tiahnutie k láske, je považované za neprirodzené a aj chápu, že je to iné. Môžu vnímať, že chovanie je hriechom, napriek tomu takým adekvátnym k citom, ktoré cítia. KC to vyjadruje veľmi citlivo v katechizme, (2358) „Treba ich prijímať s úctou, súcitom a jemnocitom a vyhýbať sa akémukoľvek náznaku nespravodlivej diskriminácie voči nim.“

KC si uvedomuje tento veľmi náročný vnútorný boj, preto nikdy týchto ľudí neodsudzuje. Nie je však žiadny dôvod snažiť sa presadiť ako normálne to, čo je neprirodzené. Strata zmyslu pre to čo je prirodzené, je pre túto dobu typická. Rovnako je typická rozličná tabuizácia, keď sa sexualita úplne odtabuizovala, zatiaľ čo náboženstvo sa stále viac stáva tabu.

Tak sa stretli tieto dve „tabu“ na bojovom poli ľudskej spoločnosti, kde teraz vyskočila viac téma homosexuality, nabudúce možno niečo iné... Otázkou zostáva, nakoľko budeme vedieť my veriaci (či už laici alebo hierarchia) bojovať za to, čo je prirodzené.

P.S: odporúčam http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20120531001