Boh povedal a bolo...

Boh povedal a bolo... Krásne tu cítiť to, aký je On mocný a ako dominuje, je hlavou všetkého stvorenstva. Boh z ničoho dokázal spraviť, niečo krásne, dokonalé.

Mocne, a pritom s láskou, deň po dni realizoval svoje plány. Svojou fantáziu dokázal to, čo dokázal. Všetku tú krásnu vôkol nás. Boh mal radosť z toho, čo robí. Páčilo sa mu to. Nerobil to len jednorázovo, všetko mal naplánované. Každá vec mala svoje miesto. Každá jedna rastlinka, živočích mali svoju budúcnosť. On toto všetko stvorili a všetci si nažívali v láske a v symbióze. Boh videl, že je to dobré. Preto sa rozhodol, že stvorí človeka.

Človeka, ktorý bude vládnuť nad rybami mora i nad vtáctvom neba, i nad dobytkom a divou zverou a nad všetkými plazmi, čo sa plazia po zemi. Človeka, ktorého stvoril na svoj obraz, na Boží obraz. Stvoril ich ako muža a ženu. Každému dal svoju, osobitnú a jedinečnú úlohu. Požehnal ich a kázal im aby zem zasypali svojim potomstvom a aby panovali nad všetkým čo sa hýbe na zemi. Tak isto Boh nezabudol ani na pokrm, ktorý k životu budú potrebovať. Boh nezabudol na nič.  

A Boh videl všetko, čo urobil, a hľa, bolo to veľmi dobré. Boh si nič nenechal pre seba. Dal šancu, šancu na život všetkému. Každý človek, každá rastlina, každý živočích, má na tomto svete svoje miesto a tak je to dobré.