Som skôr premýšľavý typ, rada čítam a robím si veci po svojom. Nemusí sa to každému páčiť. Ak sa dostanem do blízkosti knižnice, kníhkupectva či online obchodu s knihami, strávim tam vždy najmenej hodinu a pozerám novinky aj starinky. Hlavná téma je vždy informatika. Občas však človek potrebuje aj vypnúť a vtedy si povie, že by bolo vhodné sa aj duchovne naplniť nejakým dobrým slovom.

Som skôr premýšľavý typ, rada čítam a robím si veci po svojom. Nemusí sa to každému páčiť. Ak sa dostanem do blízkosti knižnice, kníhkupectva či online obchodu s knihami, strávim tam vždy najmenej hodinu a pozerám novinky aj starinky. Hlavná téma je vždy informatika.

Občas však človek potrebuje aj vypnúť a vtedy si povie, že by bolo vhodné sa aj duchovne naplniť nejakým dobrým slovom. My, katolíci, to môžeme urobiť na duchovných cvičeniach. Pred časom som sa dozvedela, že v benediktínskom kláštore je pekne a každý, kto tam bol, zažil neskutočnú atmosféru. Tak som si povedala, že raz, niekedy by som sa tam určite chcela ísť pozrieť. A naozaj, dostala sa mi taká príležitosť. Žiaľ, nie vždy sa všetko vydarí, ako sa chce a z rôznych dôvodov som strávila väčšinu času zavretá v izbe s knihami. Veľmi ma zaujalo, čo sa písalo v benediktínskej reguli až tak, že som si nejaké informácie prepísala. O dobrých skutkoch si môžete prečítať na externom blogu. 

O poslušnosti

Prvým stupňom pokory je poslušnosť bez váhania. To pristane tým, ktorí nič nepovažujú za drahšie nad Krista. Pre svätú službu, ktorej sa zasvätili zo strachu pred peklom, alebo pre slávu večného života, sotva im predstavený niečo rozkáže, ako by im to rozkázal Boh, nepripúšťajú odkladanie toho, aby to vykonali. O týchto Pán hovorí: Keď ma počul, hneď ma poslúchol. Doslova: "A poslúcha ma na jediné slovo." A rovnako hovorí učiteľom: Kto vás počúva, mňa počúva. Títo teda zanechávajú svoje veci a opúšťajú vlastnú vôľu, v okamihu púšťajú  z rúk prácu a nechávajú nedokončené to, čo robili. Nasledujú skutkami a čo najrýchlejšími krokmi poslušnosti hlas toho, kto im rozkazuje. Akoby v tom istom okamihu nasledujú rýchlo za sebou rozkazy majstra a dokonale skutky učeníka v pripravenosti Božej bázne. Láska ich povzbudzuje v napredovaní k večnému životu. Volia si tak úzku cestu, o ktorej Pán hovorí: "Úzka je cesta, čo vedie do života." Nežijú podľa svojich úsudkov alebo poslušní vlastným túžbam a žiadostiam, ale kráčajú podľa úsudkov a rozkazov iného; bývajú spoločne v kláštore a túžia byť podriadení opátovi. Nepochybne nasledujú výrok Pána, ktorý hovorí: "Neprišiel som konať svoju vôľu, ale vôľu toho, ktorý ma poslal." Táto poslušnosť bude príjemná Bohu a milá ľuďom, ak to, čo sa rozkáže, bude vykonané bez váhania, bez meškania, bez vlažnosti, nie s reptaním alebo s odvrávaním; aby poslušnosť, ktorá sa preukazuje predstaveným, bola preukázaná Bohu. On sám povedal: "Kto vás počúva, mňa počúva." Nech ju učeníci preukazujú s dobrou mysľou, lebo "veselého darcu Boh miluje" (por. 2 Kor 9, 7). Ak učeník poslúcha so zľou mysľou a reptá nielen ústami, ale aj v srdci, vtedy, aj keď vykoná príkaz, Boh ho už neprijme, lebo vidí jeho reptajúce srdce. Za taký skutok nedostane žiadnu odmenu, by vlastne sa vystavuje trestu reptajúcich, ak sa nepolepší tým, že dá zadosťučinenie.

Sväté písmo: Z 17,45; Lk 10,16; Mt 4,22; Mt 7,14; Júd 16; Jn 6,38; Lk 10,16; 2 Kor 9,7; Sir 35,8-10; 1 Kor 10,10

Dokonca som sa dozvedela, že benediktíni chodia spať oblečení v tom, v čom sú, prepásaní opaskom, len si ľahnú. Ak sú potrební, hneď vstanú a idú pomáhať alebo sa modliť. Niektorí kolegovia z duchovných cvičení boli na modlitbách o 3:00 hodine ráno a dokumentovali, že títo mnísi vyzerali tak, akoby ani nešli spať. Spievali ako za denného svetla, úplne odpočinutí. 

O mlčanlivosti

Robme, ako hovorí prorok: Povedal som: "Budem dávať pozor na svoje cesty, aby som nezhrešil svojim jazykom. Postavím stráž k svojim ústam, onemel som a bol som pokorený a mlčal som o dobrom." Tu prorok ukazuje, že keď sa pre lásku k mlčanlivosti niekedy treba zdržiavať dobrých rečí, o to viac sa kvôli trestu za hriech musíme zdržiavať zlých slov. Preto nech sa pre dôležitosť mlčanlivosti aj dokonalým učeníkom zriedkavo dovoľuje rozprávať, hoci aj o dobrých, svätých a užitočných veciach. Pretože je napísané: Tam, kde je veľa rečí, nechýba hriech; a inde zas: "Smrť a život sú v rukách jazyka." Lebo hovoriť a vyučovať prináleží učiteľovi; mlčať a počúvať prislúcha učeníkovi. Ak je niečo potrebné žiadať od predstaveného, nech sa to žiada so všetkou pokorou a úctivou odovzdanosťou. Ľahkomyseľné reči alebo slová zbytočne a provokujúce k smiechu trvale vylučujeme na každom mieste. Zavrhujeme ich a nedovoľujeme, aby si učeník otvoril ústa pre také reči.

Sväté písmo: Z 38,2-3; Pris 10,19; Pris 18, 21

Naozaj sa mi občas zdalo, že mnísi sú akísi vážni a oni to majú v reguli.

O pokore

Bratia, Písmo nám pripomína: "Každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený." Týmto nám teda ukazuje, že každé povyšovanie je jedna podoba pýchy, pred ktorou nás Prorok učí chránit sa, hovoriac: "Pane, moje srdce sa nevystatuje, ani moje oči sú povýšené. Nekráčam za veľkými vecami ani za divmi pre mňa nedosiahnuteľnými. Ale čo keď som pokorne nezmýšľal a povyšoval svoju dušu? Ako dieťa, ktorému matka odoprela prsia, tak bola potrestaná moja duša." Preto, bratia, ak chceme dosiahnuť vrchol najvyššej pokory a v krátkom čase dôjsť k tomu nebeskému povýšeniu, na ktoré sa vystupuje pokorou prítomného života, musíme svojimi nahor vystupujúcimi skutkami vztýčiť taký rebrík, aby sa vo sne zjavil Jakubovi, na ktorom bolo vidieť "zostupujúcich a vystupujúcich anjelov". Zostupovanie a vystupovanie sa chápe bez pochybností v tom zmysle, že pýchou sa zostupuje a pokorou sa vystupuje. Samotným vztýčeným rebríkom je náš život na zemi, pretože ponížený srdcom bude Pánom pozdvihnutý do neba. Hovoríme, že bočnými žrdami nášho rebríka sú telo a duša, medzi ktorými Božie povolanie zriadilo rozličné stupne pokory a disciplíny, po ktorých máme vystupovať.

A tak prvým stupňom pokory je, aby mal (mních) neustále pred očami bázeň Božiu; nech si dáva pozor, aby nikdy na ňu nezabudol a nech stále pamätá na všetko, čo prikázal Boh. Nech nepretržite uvažuje o pekle, ktoré horí pre hriechy tých, ktorí urážajú Boha a o večnom živote, ktorý je pripravený pre tých, ktorí sa boja Boha. Chráni sa v každom čase hriechov a nedostatkov, teda myšlienok, jazyka, rúk, nôh a vlastnej vôle, ale aj žiadosti tela. Nech si je človek istý, že Boh ho z neba vidí vždy, každú hodinu, jeho skutky na každom mieste pozoruje Boží pohľad a v každej chvíli mu to oznamujú anjeli. Dáva nám to najavo Prorok, ukazujúc nám Boha stále prítomného v našich myšlienkach: "Boh skúma srdce a obličky;" a rovnako: "Pán pozná ľudské myšlienky" a "Teba oslávia myšlienky človeka." Aby bol bdelý proti nerozumným myšlienkam, nech si užitočný brat (cnostný mních, ktorí robí to, čo má robiť) vždy opakuje vo svojo srdci: Vtedy budem bez poškvrny pred ním, ak sa budem chrániť od svojej neprávosti. Zakazuje sa nám preto robiť si podľa vlastnej vôle, ako nám to hovorí Písmo: "Odvráť sa od svojej vôle." Podobne prosíme Boha aj v modlitbe, aby sa v nám stale Jeho vôľa. Pravdivo sme poučení, aby sme neplnili našu vôľu, lebo len tak sa vyhneme tomu, čo hovorí Písmo: "Sú cesty, ktoré sa ľuďom zdajú správne, ktorých koniec však uvrhuje až na dno pekla." Tiež sa obávame toho, čo sa hovorí o nedbanlivách: "Skazení sú a odporní vo svojich žiadostiach." V žiadostiach tela musíme veriť, že Boh je stále prítomný, ako hovorí Prorok Pánovi: "Pred tebou je každá moja túžba." Preto sa musíme chrániť zlej žiadostivosti, lebo smrť čaká na prahu rozkoše. Veď Písmo učí: "Nechoď za svojimi žiadosťami." Ak teda "Pánove oči pozerajú na dobrých i zlých a Pán z neba vždy pozerá na synov ľudských, aby skúmal, či je niekto rozumný a hľadá Boha", ak sa naše skutky oznamujú Pánovi nepretržite, každým dňom a nocou cez anjelov, ktorí boli určení pre našu ochranu, musíme si, bratia, v každej hodine dávať pozor, ako hovorí Prorok v žalme, aby nás Boh v akejkoľvek chvíli neuzrel, ako sme sa naklonili k zlému a stali sa neužitoční. V tomto čase nás ešte šetrí, lebo je milostivý a očakáva, že sa obrátime k lepšiemu, aby nám nepovedal v budúcnosti: "Toto si konal a ja som mlčal."

Druhým stupňom pokory je, keď (mních) nemiluje vlastnú vôľu, ani nemá potešenie v uspokojovaní svojich žiadostí, ale nasleduje ten hlas Pána, ktorý hovorí: "Neprišiel som konať svoju vôľu, ale vôľu toho, ktorý ma poslal." Písmo tiež hovorí: "Svojvôľa prináša muky a nutnosť (podriadiť sa cudzej vôli) plodí korunu." (citát nie je zo Svätého písma, ale z "Umučenia Anastázie" - Passio Anastasia 7)

Tretím stupňom pokory je, keď sa (mních) z lásky k Bohu podriadi vo všetkej poslušnosti svojm predstavenému, napodobňujúc Pána, o ktorom hovorí Apoštol: "stal sa poslušným až na smrť".

Štvrtým stupňom pokory je, keď (mních) v samotnej poslušnosti vo veciach ťažkých a protikladných alebo v akejkoľvek krivde má pokojného ducha trpezlivosti a neochabuje ani neustupuje. Pretože Sväté písmo hovorí: "Kto vytrvá do konca, bude spasený." A ďalej: "Srdce maj silné a drž sa Pána." Ukazujúc sa ako verný, musí znášať pre Pána všetko, aj protivenstvá. (Písmo) hovorí v mene tých, ktorí trpia: "Pre teba nás usmrcujú po celý deň, sme považovaní za ovce na zabitie." Bezpeční v nádeji na Božiu odplatu hovoria s radosťou: "Ale v tomto všetkom víťazíme skrze toho, ktorý nás miluje." Tiež na inom mieste Písmo (hovorí): "Skúšal si nás, Bože, skúmal si nás ohňom, ako sa ohňom skúma striebro. Voviedol si nás do osídla, na plecia si nám naložil súženia." Aby ukázal, že máme byť podriadení predstaveným, dodáva: "Postavil si ľudí nad naše hlavy." V trpezlivosti napĺňajú príkaz Pánov v protivenstvách a krivdách. Keď ich udrú po jednom líci, nastavia aj druhé a tomu, kto im vezme šaty, nechajú tiež plášť. Ak sú prinútení ísť jednu míľu, idú dve. S apoštolom Pavlom znášajú aj falošných bratov a dobrorečia tomu, kto im zlorečí. 

Piatym stupňom pokory je, keď (mních) netají, ale v pokornom vyznaní odhalí opátovi všetky zlé myšlienky, ktoré sa mu vkrádajú do srdca, a tajné chyby, ktorých sa dopustil. Písmo nás povzbudzuje, aby sme to robili, keď hovorí: "Odhaľ Pánovi svoju cestu a dúfaj v neho." Tiež hovorí: "Dôverujte Pánovi, lebo je dobrý, lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky." Rovnako Prorok (hovorí): "Vyznal som Pánovi svoje neprávosti a ty si mi odpustil bezbožnosť môjho srdca." 

Šiestym stupňom pokory je, keď je (mních) spokojný s akoukoľvek vecou, nech by bola ničomná alebo podradná, a so všetkým, čo sa mu nariaďuje. Nech sa pokladá za zlého a nehodného sluhu, hovoriac s Prorokom: "Nebol som ničím a nič som nechápal a pred tebou som bol ako dobytča a ja som stále s tebou."

Siedmym stupňom pokory je, keď sa (mních) nielen jazykom pokladá za nižšieho a najhoršieho zo všetkých, ale to aj verí s vnútorným presvedčením srdca. Uponižuje sa a hovorí s Prorokom: "Ja som však červ, a nie človek, ľuďom som na posmech a davu na opovrhnutie, bol som vyzdvihnutý a potom zahanbený a zmätený." A ďalej: "Dobre mi, že som bol pokorený, aby som sa naučil tvoje príkazy."

Ôsmym stupňom pokory je, keď mních robí iba to, čo sa zhoduje so spoločnou Regulou kláštora alebo s príkladom predstavených i starších.

Deviatym stupňom pokory je, keď mních zdržuje jazyk od hovorenia a vždy zachováva mlčanlivosť. Nehovorí až dovtedy, kým sa ho nepýtajú, poukazujúc na Písmo, že tam, "kde je veľa rečí, nechýba hriech;" a že "muž mnohých slov nekráča priamo po zemi".

Desiatym stupňom pokory je, keď sa (mních) nedá ľahko a pohotovo do smiechu, pokorne a s vážnosťou, málo a rozumné slová, bez hlučnosti v hlase, ako je napísané: "Múdry sa vyznačuje málovravnosťou." (Táto múdrosť sa nachádza v zbierke filozofa Sexta Pythagorea.)

Jedenástym stupňom pokory je, keď mních nielen v srdci, ale svojou vlastnou osobou vždy ukazuje pokoru tomu, kto ho vidí. Pri bohoslužbe, v oratóriu, v kláštore, v záhrade, na ceste, na poli alebo kdekoľvek sedí, kráča alebo stojí, nech je vždy so sklonenou hlavou, s pohľadom sklopeným k zemi. Nech sa považuje v každom okamihu za vinníka pre svoje hriechy a myslí si, že už je na hroznom Božom súde. Nech si stále hovorí vo svojom srdci to, čo povedal mýtnik z evanjelia s očami upretými do zeme: "Pane, nie som hoden, ja hriešnik, pozdvihnúť svoje oči k nebu", a zasa s Prorokom: "Zohnutý som a veľmi pokorený."

Mních, keď teda vystúpi po všetkých stupňoch pokory, čoskoro dôjde k tej láske Boha, "ktorá dokonalosťou vyháňa strach". Aby všetko to, čo doteraz nie je bez strachu zachovával, teraz začal konať bez akejkoľvek námahy akoby prirodzene a zo zvyku. Nie už zo strachu pred peklom, ale z Kristovej lásky a zo samotného dobrého zvyku a zo záľuby v čnostiach. Toto Pán milostivo ukáže vo svojom služobníkovi, ktorý sa očistil od chýb a hriechov skrze Ducha Svätého.

Sväté písmo: Lk 14,11; Lk 18,14; Mt 23, 12; Z 130,1-2; Gn 28,12; Z 35,2; Z 13,2; Z 7,10; Z 13,2; Z 7,10; Z 93,11; Z 138,2; Z 75,11; Z 17,24; Sir 18,30; Mt 6,10; Prís 14,12; Prís 16,25; Z 13,1; Z 37,10; Sir 18,30; Prís 15,3; Z 13,2; Z 52,4; 13,3; Z 49,21; Jn 6,38; Flp 2,8; Mt 10,22; 24,13; Z 26,14; Rim 8,36; Z 43,23; Rim 8,37; Z 65,10-11; Z 65,12; Lk 6,29; Mt 5,39-41; 2 Kor 11,26; 1 Kor 4,12; Z 36,5; Z 105,1; Z 117,1; Z 31,5; Lk 17,10; Z 72,22-23; Z 21,7; Z 87,16; Z 118,71; Z 33,14; Prís 10,19; Z 139,12; Sir 21,23; Sir 20,5-8; Lk 18,13; Mt 8,8; Z 37,7.9; Z 118; Z 107; 1 Jn 4,18

Niekto si určite povie, že to nie je normálny blog, moje vlastné slová, ale ja som sa jednoducho potrebovala podeliť s týmito slovami a konečne som rada, že som pochopila niektoré konanie mnichov, napr. pozeranie sa do zeme, ticho, vážne tváre. Každý deň sme boli pozvaní na obed v ich spoločnosti, kde pri obede čítal jeden z mníchov z rôznej literatúry a v nedeľu dokonca pustili nejakú vážnu hudbu. Pre mňa super, vážnu hudbu a knihy mám v obľube, takže to bol pre mňa príjemne strávený čas s dobrým jedlom a duchovným naplnením. 

Ak by ste si chceli predstaviť život v takej benediktínskej reholi, je možné si pozrieť film "O bohoch a ľuďoch", ktorý však skončí negatívne pre ich rehoľu. Rozhodovanie či ostať alebo odísť, keď človeku hrozí smrť a správne sa rozhodnúť podľa Božej vôle, aj to môžete vidieť v tomto filme. 

Ďakujem za prečítanie.