Ešte jedna myšlienka.
Ono, aj keď nie je (hneď) očakávaná odozva, pokiaľ sa tu pravidelne objavuje výzva - Slovo, ktoré čaká na mňa - kým si ho prečítam, kým Ho nechám na seba pôsobiť, kým Mu dovolím aby hovorilo ku mne... Možno nezareagujem hneď. Možno ani na budúci týždeň... Ale bude tu, pravidelne, verne... ako tichý no neodbytný hlas. Hlas Toho, ktorý túži hovoriť aj ku mne. A možno raz, podľahnem jeho volaniu a tvoja námaha prinesie ovocie.
Možno ani vtedy ešte nenájdem odvahu podeliť sa s ostatnými o svoj poklad, ktorý som skrze Slovo dostala, ale ty si hodil to semienko, ktoré teraz klíči vo mne. Nenechaj sa odradiť zdanlivým nezdarom.
(Ale nechcem tým tvrdiť, že viem, čo Boh chce od teba - to vieš len ty. )

Dobré veci sa rodia dlhšie, preto by som s ukončením ešte počkal. Nežijeme v jednoduchej dobe. Aj keď nie sme všade veľmi vedení k aktívnemu počúvaniu Ducha, Boží Duch k nám cez Slovo hovorí. Problém môže byť v následnom podaní a zdieľaní sa. Niekedy ide o osobné veci a ako vieme, so zlyhaniami sa delí ťažko. Jozef, povzbudzujem Teba a aj nás ostatných k aktívnejšiemu zdieľaniu sa z Božieho Slova na webe.

Pozdravujem! Ráno som sa sem nemohla dostať, preto som odpovedala na druhom blogu z dielne Jozefa.

S radostným presvedčením podporujem tento názor. Jozef, nie je prečo hádzať flintu do žita. Naopak, Božie slovo je dôležité pre život každého z nás.

Ak by som to tu chcel ukončiť, tak by som to už urobil. Ten „reset“ je snaha niečo priviesť k životu, tam to je napísané hneď na začiatku. A ak si pozorne prečítate poslednú vetu, ukončenie nie je v mojich rukách a ani to nechcem, ale tak ako v príbehu o planom figovníku, ak to tu nebude prinášať ovocie, nemá zmysel niečo umelo udržiavať. Kiež by k tomu nedošlo, ale opakujem to nie je v mojich rukách. Ten blog je predovšetkým o počúvaní resp. nepočúvaní Boha. Teraz možno pár nedieľ tu bude tých päť komentárov, možno aj viac. Otázne je akej kvality, či to bude len ako odozva na tento blog a či sa tu niečo objaví aj o par nedieľ. Kiež by to nebolo z akéhosi súcitu, či ľútosti, alebo neviem ako to mám napísať, ale zo skutočného Božieho dotyku, oslovenia. Pretože len tá druhá menovaná motivácia prináša život a to sa dá vycítiť, rozoznať.

Nerozumiem... kam sa náhliš, Jožko, prečo musíš bezpodmienečne vidieť výsledky. Boh pracuje v skrytosti. náš život-aj duchovný-je proces. Preto nerozumiem "nátlaku" (prepáč.ale tak to cítim) na rozjímanie takým spôsobom, a "rýchlo", aby uspokojilo tvoju námahu, ako si predložil. Lectio Divina je pokorné zotrvanie pred Bohom, ktorý pošle teraz alebo neskôr myšlienku, vetu či vety, ktoré oslovia. Nie na stlačenie duše, ktorá má hneď písať. Komentáre na iných blogoch nikoho neviažu, ani nevylučujú spontaneitu vyjadrenia alebo nevyjadrenia sa. Možno preto tam sú. Nepáči sa mi tvoje hodnotenie "kvality" komentárov. Je to akési prísne hodnotenie: teraz alebo nikdy, isto s dobrým úmyslom, ale neviem, či neodradí. Možno aj pre to som aj ja nekomentovala, aby som náhodou nevytŕčala z radu tých "správnych". Je mi ľúto, ale tak to cítim ja. Boh nikoho nikam netlačí, ani nesúdi jeho "nevhodné" komentáre, ako je to na tomto blogu. Ty si začal, ty skončíš, ako myslíš. Boh ti žehnaj!

Súhlas. Na portál mojakomunita.sk chodím skoro dennodenne a to neznamená, že musím aj denne pridávať svoj komentár alebo blog. Je to aj v prípade Božieho slova.

Pokoj všetkým!
Kdesi v kútiku srdca Jozefovi závidím, že má toľko odoziev na svoje texty a úsilie :-) V Slove medzi nami máme z 11000 čitateľov a asi 1000 ľudí, ktorí dostávajú meditácie e-mailom, 1-2 odozvy pri každom čísle. Niekedy ani to.
Ale zároveň Jozefa veľmi dobre chápem. Tiež si neraz hovorím: "To skutočne nikto nič s Bohom neprežíva (tu sa mi páči taký milý preklep, ktorý sa mi neraz dostane do prvej verzie písmenok - neprežúva)?" A Boh mi zakaždým nejakým spôsobom odpovedá, že to nie je moja starosť. Že je dôležité, ako sa menia srdcia ľudí... Také kráčanie vo viere...
A kvalita príspevkov? Čítam ich, ale väčšinou mi nič nehovoria. Veľmi dobre však viem, že je to mojou presýtenosťou slovom (o čom Jozef hovorí v inom blogu), nie tým, že v príspevku "nie je nič hodnotné". A tak ich čítam a ďakujem Bohu, že máte odvahu písať o tom, čo vás oslovilo, a tiež prosím, aby vaše písmenká oslovili niekoho ďalšieho, keď neoslovujú mňa... Najbližšiu nedeľu bude k tomu krásne rozhodnutie proroka: "Kvôli Sionu neutíchnem, kvôli Jeruzalemu nebudem mať pokoja..." (Iz 62, 1). Tak vás všetkých prosím: Nemlčte! (Ani Panna Mária v Káne nemlčala - to bude v nedeľnom evanjeliu.) Ľudia potrebujú počuť o spáse. Je ich okolo 7 miliárd. Ak niečo napíšete, Boh to určite pre niekoho použije. Len sa nezabudnime za to pri každom ťuknutí na klávesnicu modliť...

Mária vysvetľuješ si veci tak ako ich nemyslím, čo už.
Na druhej strane ma istým spôsobom teší, že práve Ty píšeš, čo píšeš.
Ja síce nedostanem toľko plusiek, skôr naopak o nejaké prídem, ale to ma absolútne netrápi:-)

Po prečítaní komentára ma napadol jeden fiktívny príklad.
Do farnosti príde nový, kňaz. To priláka do kostola nemálo ľudí. Po čase však ľudí ubúda. Týždeň čo, týždeň ich je menej. Kňaz sa rozhodne proti úbytku niečo urobiť. Bolo by zaujímavé vidieť, keby prišiel niekto za ním,
komu vstúpil do zaužívaných spôsobov prežívania duchovného života a povedal mu. Ale pán farár, kde sa ponáhľajte? Netlačte na nás. Prečo chcete hneď vidieť výsledky? Boh koná v skrytosti! - Viac nerozvádzam.
Ďalej použijem príklad zo života. Dieťa počas svojho rastu má v istých časových obdobiach vykazovať určitý stupeň vývoja. Najskôr sací reflex, uchopenie rukou, zdvihnutie hlavičky, atď. ,..... Či je niečo zlé a nátlakové od 18-násť mesačného dieťaťa čakať, aby stálo a urobilo nejaký
ten krok??? Ak som v prenesenom slova zmysle užívateľov MK považoval za zrelších ospravedlňujem sa.

Boh koná v skrytosti. Hmm, to áno, ALE! Prečo potom hovorí: Choďte a hlásajte! Buďte mi svedkami! Viera vzniká z počutia. Ak by malo byť Božie konanie ukrývané tak dnes som ateista. Pretože svedectvo ľudí, ktorí hovorili o tom čo im urobil, aj v skrytosti, ma k nemu priviedlo. A to, keď
hovoria ako koná dnes - aj v skrytosti, ma povzbudzuje ísť za ním.

Čo sa týka mojej náročnosti na komentáre. Áno svojou náročnosťou narúšam Vaše vychodené a zaužívané chodníčky, ale však takto delenie v spoločenstve funguje!
A má to aj iný dôvod. Niekedy je dobre povedať si pravdu i keď nie je ľahká. Takže.
Istí ľudia (podotýkam praktizujúci vieru a misijne činní) ani nie tak tu z MK, ale mimo nej krútia hlavou nad kvalitou tunajších komentárov a vôbec toho čo tu je niekedy uverejnené.
V mojom okolí internetová Evanjelizácia nemá veľké sympatie (aj kvôli vyššie spomínanej skutočnosti). Niektorí ľudia sa mi čudujú, že tu fungujem a iní ma sprevádzajú ironickými poznámkami. V poslednej dobe im začínam rozumieť. Žiaľ.
Prosím berme na vedomie to ako nás iní vnímajú. Sú takí, ktorí by sa aj pridali, ale ich to odrádza.
V tom čo robím a ako robím chcem sprístupniť MK aj iným ľuďom a priviesť ich tu. Či chcete ostať ako geto? V tom prípade, ale bezo mňa.

Matej a kto tu také od koho chce???

Tak toto je zaujímavé, ľudia praktizujúci vieru sem nechcú kliknúť kvôli niektorým komentárom alebo článkom,...ale blogovať alebo pridávať komentáre na iných sociálnych sieťach to už áno, len taká báseň. A tam je takých nezmyselných komentárov, neúrekom. Napríklad prečo naši kňazi ignorujú MK a máme tu len niektorých, mohli by posilniť kvalitu príspevkov, pýtam sa, kde sú?

Priatelia, prepáčte, že stará teta zasa "oprašuje" staré veci. Ale "historia est magistra vitae..."
V 60-tych rokoch minulého storočia sme začali s tajnými krúžkami, kde sme sa učili premýšľať nad Písmom, diskutovali o pravdách viery- lebo mnohí nemali možnosť chodiť na náboženstvo a niektorí neboli k tomu ani doma vedení...
Žiadalo sa od nás, aby sme aspoň dvoma -troma vetami povedali niečo o tom, ako nás osobne ten-ktorý úryvok Slova zasiahol. Snažili sme sa. A boli sme trpezliví aj voči tým, ktorí to povedali trochu "nešikovne".
Sedel medzi nami veľmi tichý mládenec. Dokonca ho vedúci krúžku aj oslovil, načo sem chodí, ak je stále ticho. Ale keď niečo povedal možno raz za mesiac, bolo o čom premýšľať.
Nuž a z tohto najtichšieho chlapca spomedzi nás sa stal známy slovenský kresťanský básnik.

Len s jednou myšlienkou sa chcem ešte podeliť. Neviem, kto to povedal, ale v živote sa presviedčam, že je pravdivá:

Očakávania zabíjajú vzťahy.

A je to tak. Keď očakávam od druhých, že sa budú správať nejakým spôsobom, už hodnotím, už otváram dvere sklamaniu, ak sa zachovajú inak (a to sa takmer zákonite zachovajú). Je to ťažké, osobne to prežívam najviac vo vzťahu k synovi (rodičovské očakávania bývajú najsilnejšie, lebo na deťoch nám najviac záleží), k mužovi, ale aj k "cudzím ľuďom". Učím sa, hoci stále mám často tendenciu očakávať - a byť sklamaná (možno niekedy až zranená), ak sa moje očakávania nesplnia.

Naozaj- reakcia na vo mne rezonujúce Božie Slovo trvá niekedy pridlho, ale o to je hlbšia.Niekedy aj priveľmi osobná. Sv.Dominik povedal, že viac hovorí s Bohom o ľuďoch ako s ľuďmi o Bohu.
Na perfektný literárny výtvor ktorý by prešiel všetkými kritériami, nemám- hoci moja terajšia profesia súvisí s literatúrou. Preto radšej ustupujem. Bez pocitu ukrivdenosti či
zloby. Naopak.Držím palce- ZOPNUTÉ!

Nechcem aby to vyznelo ako pustá kritika Jozefa. My všetci máme očakávania.

Jozef, samozrejme je dobré, že máš víziu. Aj to je dobré, že má tvoja vízia konkrétnu podobu. Máš cieľ a hľadáš cestu ako k nemu prísť...
Všetky naše komentáre by mali byť len akousi spätnou väzbou, aby si videl, ako to vnímame my. Ty si tu "šéf", ty sa musíš rozhodnúť, ako ďalej. My buď budeme spolupracovať, alebo pôjdeme "kade ľahšie" ;-)

Dobre, pripojím ešte jednu spätnú väzbu za seba: Osobne tiež pociťujem z tvojich slov (nie som si už istá, či zo samotného článku, alebo skôr z komentárov) trochu nátlak, ako hovorí Mária. A paradoxne má na mňa opačný účinok. Ako sa tento projekt rozbiehal, snažila som sa doň zapojiť. Usilovala som sa viac počúvať božie slovo - a podeliť sa aj s vami o to, čo mi cez nedeľné čítania hovorí. Zdalo sa mi, že ide o vzájomné zdieľanie sa. Bez hodnotenia (ktoré si aj v komentároch zakázal). Nepísala som zakaždým. Chvíľu trval rozbeh, niektoré témy "zhltli" prázdniny, niekedy sa nezadarilo... Ale teraz budem asi dlhšie váhať, či sa zapojiť, keď mám pocit že ktosi hodnotí, či je môj príspevok "kvalitný" (aj keď mi to nikdy nepovie).

Evi, trafila si klinec po hlavičke. Čítala som v jednom katolíckom časopise (NAHLAS), že Boh z nás nikdy nemôže byť sklamaný, lebo od nás nič neočakáva. Jozef, prečo ti záleži na tom, čo si o tebe hovoria a myslia iní, záleží iba na tom, čo si myslí Boh. Ja komentárov moc nenapíšem, ale môžeš si byť istý, že keď vidím blog od teba, určite si ho prečítam. V mojom profile medzi odporúčanými blogmi dokonca vedieš a priznám sa, niečo používam aj pre svojich birmovancov. A keby si mal niečo napísať len pre jednu stratenú ovcu, nenapísal by si?

Maroš vďaka za komentár, mail a hlavne za pochopenie.

Evka plne súhlasím. Očakávania zabíjajú vzťahy, o tom by som mohol niečo písať. Zabíjajú, ale vtedy keď sú nereálne a keď obmedzujú človeka v slobode.
Ale naopak očakávania majú niečo veľmi pozitívne a to, že nás posúvajú dopredu, možno práve v tom našom „zahniezdení“ sa v tom čo už dobre zvládame, alebo naopak vtedy, keď si myslíme, že niečo nedokážeme.

Vrátim sa k tomu 18-nájsť mesačnému dieťaťu. Ak je zdravé potom očakávať od neho, že sa postaví a urobí krok je „zabíjajúce“? Niekto môže namietať opak, že sú to malé očakávania, pretože vtedy má na viac.
K mojím očakávaniam tu na MK. Vzhľadom na to množstvo komentárov tu za deň, či týždeň sú očakávania aspoň 5 komentárov týždenne zabíjajúce? Keby som ich čakal 30-40 nepoviem, ale takto .....
Niekto vzhľadom na užívateľov, by mi mohol skôr vyčítať moju nedôveru voči Vám, že som čakal tak málo.

Spomínala sa tu kvalita komentárov i keď je to relatívne, pretože každý môžeme mať iné kritériá. Uvediem svoje. Najskôr čo ja považujem za menej hodnotný komentár (takto mi to znie o čosi lepšie a hitparádu robiť nechcem). Ťažko sa mi číta, keď sa niekto delí a zovšeobecňovaním (v možnom čísle) sa stáva mojím nechceným hovorcom, či ináč kazateľom, poučovateľom nás všetkých čo, ako máme, nemáme robiť.
Naopak s radosťou čítam, keď dotyčný(á), zachytí to Božie, úprimne napíše čo to pre neho znamená, čo spôsobuje. A práve tá novosť, keď mi napr. niekto novým spôsobom cez seba, svoju situáciu, ukáže Božie slovo v novom svetle ma obohacuje.
Ale ako píšem vyššie, môže tu byť päť komentárov a obohatia piatich ľudí. No čím je ich menej, alebo žiaden také je potom obohatenie.

Na nikoho som zámerne nemienil vyvíjať tlak, ak to tak vnímaš, či iní je mi to ľúto. Mojím zámerom bolo poukázať na fakt kde je koľko slov a podnietiť iných k sebareflexii. Poodhalím svoje vnútro ako veci prežívam ja. Situáciu na MK, teda nielen v komunite Život zo Slova vo mne vyvoláva niečo čo jedným slovom zhrniem - znechutenie. V istej chvíli som mal pokušenie jednoducho odstrániť svoje konto a mali by ste pokoj Vy odo mňa (žiaden tlak, nároky, nespokojnosť, ... ), a ja od Vás. Ale je toto riešenie? NIE! A tak popri pomenovaní vecí ako ich vidím ja (blog Devalvácia slova) som ukázal na možnosť ako na to. Po vlastnej sebareflexii zmenou od seba. Písať budem i naďalej, ale ako tam píšem s prísnejším metrom na seba. To, že teraz tu toľko vypisujem je preto, že po otvorení nejakej témy považujem za povinnosť i slušnosť s ľuďmi komunikovať.

Matej - nemyslím si, že je správne bez poznania dotyčných, hádzať ich do jedného vreca, pretože:
Niektorí z nich nie sú na žiadnej soc. sieti. Ďalší zas ak sú, používajú ich v rozumnej miere. A ak aj niektorí sú na nich aktívny a tu nie sú, tak vyčítať im to a rozhorčovať sa je ľahšie - ako hľadať odpoveď na otázku prečo nie sú tu.
- Pýtaš sa kde sú kňazi. Spýtaj sa ich! Odpoveď (možno) poznám, aj som ju tu pred nedávnom napísal, a opakovať sa nechcem. No po ich odpovedi dostaneš asi pravdivejšie dôvody.
- Mimochodom neodpovedal si mi na otázku, ktorú som Ti položil na základe Tvojej reakcie (o7:58) Zopakujem ju: Kto tu také niečo od koho chce??? Prosím o odpoveď.

Oľga na základe čoho dedukuješ, že mi záleží na tom čo si iní o mne myslia a ako o mne hovoria? Ak by mi na tom záležalo, tak by som sa tu správal úplne inak ako teraz. Bol by som servilný, ale to je niečo čo mi je proti „srsti“.
Odpoveď na Tvoju otázku na konci komentára. Áno napísal, ale ide o to čo a ako.