Akurát čítam knihu od sv. Augustína a jeho život i spôsob ako ich písal ma doslova fascinoval. Tá kniha je podľa mňa životopis, ale keď sa človek hlbšie začíta, tak je to oslava Boha. Celá kniha je jedna modlitba, jedno vyznanie. Pár jeho myšlienok sem musím napísať. Sú to tie, ktoré má najviac prekvapili alebo oslovili. Možno časom keď ju dočítam, doplním ich viac.

Prvou je pasáž, ktorá v jednej vete opisuje celý Ježišov život i jeho učenie. Nikdy som si nemyslel že to je možné, až pokým som si to neprečítal. Túto časť sem musím dať celú:

"On neprichádzal pomaly, ale pribehol, volal slovami, skutkami, smrťou, životom; zostúpením, vystúpením, aby sme sa vrátili k nemu. Stratil sa spred našich očí, aby sme sa obrátili k svojmu srdcu a tam ho našli. Odišiel, a tu je.Nehcel byť s nami dlho, a predsa nás nezanechal. Vrátil sa tam, odkiaľ vlastne nikdy neodišiel, lebo svet on urobil a na svete bol, a preto prišiel na svet, aby hriešnikov spasil."

Druhá časť  opisuje radosť z nepáchania hriechov. Augustín hovorí o Zdržanlivosti ako o osobe, ktorá má pre neho večnú a nie rozplynuteľnú odmenu. Volá ho, a nenechá ho spať. Hoci ho lákajú osoby Márnivosti, predsa je dobré držať sa Zrdžanlivosti a dosiahnuť život večný.

Zatiaľ posledným prvkom je úvaha o plači človeka. Vari plač nám bol daný, že je zlý? Nie všetko čo urobil Boh je dobré. Preto i plakať je dobré. Augustín nazýva slzy vodou odpustenia. A naozaj keď človek plače, je to pocit vylievania seba. Plač odplavuje smútok a preto dodáva, že nikdy sa nemáme hanbiť plakať.