Keď som si čítal zamyslenie na dnešný deň, zaujali ma dve vety. Prvou bolo zvolanie sv. Pavla v liste Timotejovi. "Viem komu som uveril!". Aká krásna veta, vyjadruje presvedčenie a zároveň vyhlasuje odhodlanie. Keby som tak mohol hovoriť vždy vo svojom živote.

Druhou vetou bola otázka: Ukáž nám Otca. Otca máme hľadať cez Syna, ale i ten je pri nás vždy. Nemusíme ani ďaleko chodiť, stačí sa ozvať. Máme ho vidieť vo svojich blížnych. Keď som išiel včera spať napadla ma takáto myšlienka: Keď budete mať nejakého priateľa pri sebe otočte sa tvárami k sebe a vystrite ruky položte ich na priateľove ruky ( pripomína mi to jednu hru kedy sa snažíš trafiť kamarátove ruky, pričom on ich chce odtiahnuť :-) ). Teraz zatvorte oči a predstavte si, že tie ruky, či ich držíte alebo ich máte položené, sú Ježišove, sú Božie. Tým precítite Božiu blízkosť a kedykoľvek by ste boli i sami, stačí vystrieť ruky a budete cítiť Jeho dotyk.

Kiežby som si to vedel predstaviť i u svojich nepriateľov alebo ľudí, ktorí mi nie sú "pekní". Pane, pomôž mojej neviere, aby som dokázal v každom blížnom vidieť Teba.