Určite poznáš podobenstvo o márnotratnom synovi (Lk 15,11-32 ), ak nie prečítaj si ho :)

Jeden víkend u nás mal duch. obnovu páter Elias Vella o vnútornom uzdravení človeka. V nedeľu počas jeho sv. omše som prosila o obrátenie, pretože moja viera bola o ničom, môj život bol o ničom. O pár dní na to sa začalo somnou niečo čudné diať.. nechápala som... Prestala som chodiť do kostola, doslova som sa "vykašľala" na BOHA, odsudzovala som ho, obviňovala som ho a bola som nesmierne nahnevaná na neho. Nechápala som. Po týždni a pól čo sa to začalo tak diať somnou som sa rozhodla že pôjdem za našimi kňazmi a poviem im, že sa vzdávam všetkých aktivít čo som mala vo farnosti... Mala som na starosti stretká, chodila som do zboru atď... Išla som zo zúfalosťou a s presvedčeným rozhodnutím za kaplánom. Nechápal ma, nevedel čo mi má na to všetko povedať... Povedal mi: ,,Každý človek má krízu, aj ja mávam v živote krízy a nevzdám sa hneď kňazstva." S nechápaním a so slzami v očiach som odišla domov. Celý čas som nad tým rozmýšľala. Plakala som. Vzdávala som sa. Padla som tak hlboko. Žiadna modlitba,sv. spoveď, sv. omše občas- z donútenia, moje správanie- ako keby nejaký frajerík, zlá partia, skúšanie mnohých špinavých vecí. Vtedy som si myslela že som naozaj "ŠŤASTNÁ". Počas toho celého obdobia som sa nechala ovládať diablom. Nič ma neťahalo k Bohu, postupne som začala strácať svojich najbližších priateľov, pretože som im ubližovala, nechala som konať diabla, a tak som mnohým ľuďom ublížila. Po mesiaci a pól som sa stretla s bývalým p.kaplánom povedala som mu moju situáciu. Nakopol ma k tomu aby som išla na sv. spoveď aby som sa modlila aj keď sa mi nechce, musím sa prinútiť... No akokoľvek som sa snažila, nebolo to fajn. O týždeň prišla kamarátka, ktorá mi povedala že nech idem na spoveď. Nech urobím PRVÝ krok. Tak som zavolala p.kaplánovi, že či má čas, že by som sa chcela vyspovedať. No nebol momentálne na fare. Tak sme sa dohodli že na další deň mám prísť. Úspešne. Urobila som prvý krok. Bol rád, že ma vidí po dlhšej dobe. Veľmi ma povzbudili jeho slová. Po sv. spovedi išiel život ďalej. a ja som zas padla. No Boh mi dal možnosť ísť pomáhať na kurz Dominik pre birmovancov. Tam som pochopila, že BOH ma miluje, bez rozdielu to aká som. A vždy ma čaká s otvoreným náručím ako úžasný, milosrdný OTECKO, aj keď som veľmi hriešna. ON čaká a klobe do môjho srdca a nehnevá sa aj keď mu neotváram. ON čaká. V nedeľu bolo evanjelium o márnotratnom synovi, ktorí neváhal a išiel za svojím Otcom so slovami: ,,Otče, zhrešil som proti nebu a proti tebe a nie som viac hoden menovať sa tvojím synom." Otec ho s radosťou privítal a pripravil mu hostinu. Tieto slová ma nakopli. Na druhý deň sme na kurze mali príležitosť ku sviatosti zmierenia. Tak som sa odhodlala ísť a zbaviť sa všetkých mojích hriechov. Sv. spoveď je radostné objatie Boha. A tam som to pocítila. Boh ma objal jeho nekonečnou láskou. Ukázal mi cestu prostredníctvom skvelýcch ľudí, ktorých mi poslal do cesty. Po sv. spovedi som plakala. Išla som sa prejsť von. Prechádzala som sa stále dookola okolo kostola. A hovorila som Bohu všteko. Všetko čo cítim a čo som cítila. A za pokánie som mala ZDRAVAS MÁRIA. A mala som tú modlitbu tak prežiť ako anjel ktorý išiel poprosiť Pannu Máriu o pomoc. Počas modlitby som ešte viac plakala. Slzy vyplavili zo mna smútok, žiaľ, bolesť, a celé to zlé obdobie. A teraz som naplnená Kristovou láskou. Pochopila som, že BOH nás miluje aj keď sme hriešny. Zomrel za nás, za naše hriechy.BOH nás miluje nekonečnou láskou. Nikdy nie je neskoro na návrat. Na ďalší pokus. Ťažko však očakávať otvorenú náruč, keď my nespravíme prvý krok k náprave. ♥ Tak neváhaj a urob PRVÝ KROK! ♥ Boh ma vytiahol z tej všetkej špiny, v ktorej som žila celé to zlé obdobie. Bola som stratená a našla som sa. A toto je to moje obrátenie o ktoré som tak prosila. Nikdy sa nebojte vrátiť k nášmu OCKOVI, vždy nás čaká s otvorenou náručou. Ďakujem Bohu za to že mi poslal do skvelých kňazov a priateľov, ktorí mi pomáhali vrátiť sa späť na Božiu cestu. :) Boh Vás žehnaj! :)