Prečo je to tu?
Tri veci poznačujú a odlišujú život kresťana: čin, reč a myšlienka. Z nich prvé miesto drží myšlienka. Na druhé miesto sa kladie reč, ktorá slovami sprístupňuje a vyjadruje myšlienku vtlačenú do ducha. Po myšlienke a reči po poriadku nasleduje čin, ktorý skutkom napĺňa, na čo duch myslel. Ak nás teda niečo, ako to býva, vedie k činnosti, mysleniu alebo reči, treba, aby sa všetky naše slová, skutky i myšlienky tak riadili božským pravidlom toho zmýšľania, ktoré sa prejavilo na Kristovi, že nebudeme nič myslieť, nič hovoriť a nič robiť, čo by sa líšilo od jeho vznešeného prejavu. (sv. Gregor)
A preto je to tu:
Bože, ľúbim ťa!
Boh pozná moju biedu, zápasy i trápenia mojej duše, slabosť môjho tela.
Vie aj o mojej zbabelosti, mojich hriechoch, netrpezlivosti pri cvičení svojich cností,
A miluje ma takú, aká som, plnú zášti, lenivosti, hnevu, falošnosti.
Ja mu na oplátku sa usilujem dávať lásku svojho úbohého srdca.
Vedomá si svojej slabosti, na svoju dokonalosť márne čakám,
Svoju lásku v zranenom srdci mu len v prázdnych rukách ponúkam.
Viem, že Boh ma čaká v každom okamihu, v každej situácii, v ktorej sa nachádzam.
V horlivosti, v suchote. V dôvere i v nedôvere chce lásku môjho úbohého srdca,
A vie, že keď na svoju dokonalosť budem čakať,
Nikdy ľúbiť ho šancu nebudem mať.
Márne sú moje schopnosti, aj talent, chce len jedinú pieseň môjho srdca
Aby som vyrazila veľký pokrik: "Bože, ľúbim ťa!"
Autor básne: Anna Václavová
Foto: vlastná úprava fotografie z z albumu fotografií