V dnešnej vyspelej spoločnosti, ktorá prežíva obrovský technologický a mediálny vývoj nápomocný dostupnosti informácií pre človeka zo všetkých oblastí v čo najväčšej miere, vidíme pozitívne, ako aj negatívne stránky. Zdá sa, že v súčasnosti je väčšina európskych štátov kresťanská a rôznorodé mediálne prostriedky poskytujúce okrem iného informácie o kresťanstve, Cirkvi, viere a duchovnosti, sú postačujúce na upevňovanie kresťanského vedomia spoločnosti a dokážu zabrániť akémukoľvek negatívnemu vplyvu zo strany pohanstva. Skutočnosť je iná. Napriek tomu, že európska spoločnosť je vyspelá, vzdelanostná úroveň obyvateľstva je vysoká, prístup k informáciám je neobmedzený a prísun informácií je obrovský, môžeme sa stretnúť s poverami a pohanskými zvykmi v každodennom živote kresťanov.
Z jednej strany počujeme, že pohanstvo bolo plne nahradené kresťanstvom, ktoré sa stalo jadrom duchovného života európskej civilizácie, na druhej strane môžeme v súčasnosti sledovať akoby znovuzrodenie pohanstva skoro vo všetkých aspektoch ľudského života. Tejto skutočnosti sú nápomocné aj médiá, ktoré skoro denne prezentujú povery a pohanské zvyky ako neodmysliteľnú súčasť kresťanského života. Smutné na tom je, že spoločnosť na to reaguje ako na prirodzenú súčasť jej duchovného života, neberúc do úvahy, čo je kresťanské, čo je v súlade so Svätým písmom a tradíciou Cirkvi, v súlade s jej vieroukou. V dnešnej dobe môžeme sledovať zvýšený záujem spoločnosti o astrológiu, okultizmus a antikresťanskú mystiku rôznorodých náboženských hnutí a siekt. Noviny a časopisy denne publikujú horoskopy, predpovede astrológov, ponúkajú návody harmonizácie indivídua aj celého prostredia. Povery a pohanské zvyky kresťania často uplatňujú vo svojom živote bez toho, aby si to uvedomovali, alebo to zahaľujú rúškom nejakej národnej kultúry a tradície, aby takto obhájili seba a svoje konanie.
Pojem povera je abstraktným pojmom, ktorý sa nedá presne definovať. Je to viera človeka v niečo mimo Boha skryté v rôznych predmetoch, javoch prírody, číslach, ale aj v konkrétnych krokoch človeka. Kresťan, ktorý verí v povery, v skutočnosti stráca vieru v Trojjediného Boha. Človek, ktorý aplikuje povery vo svojom živote, porušuje prvé Božie prikázanie, vytvára si modlu, iných bôžikov, ctí si ich a verí v nich. Už v Starom zákone sa stretneme s negatívnym postojom izraelského národa k poverám: „Neroznášaj falošný chýr. Nespolčuj sa s nešľachetníkom, aby si nebol krivým svedkom.“ V súčasnosti môžeme v kresťanstve sledovať intenzívnu aplikáciu povier a pohanských zvykov, čo privádza kresťanov neraz až k závislosti. Závislosť od povier je duchovná choroba, ktorá zapríčiňuje to, že skutočná viera a duchovný život ustupujú do úzadia. Poverčivý človek verí, že jeho osobný úspech a blahobyt závisí len od toho, ako dobre sa mu podarí ubrániť zlým silám. Kresťanské pojmy ako Božia láska, Božie milosrdenstvo, Božia vôľa, Božia prozreteľnosť a podobne sa stávajú preňho úplne cudzími. Takýto človek nevie a ani nechce vedieť, že rôzne životné ťažkosti a utrpenia, ktoré sú dopustené Bohom na človeka, sú prejavom Božej lásky k nemu v kontexte výchovného prostriedku, prostredníctvom ktorého má človek možnosť uvedomiť si svoje slabosti a opäť cítiť potrebu Božej pomoci činiť pokánie a zmeniť svoj život.
Viac sa dozviete na seminári s exorcistom otcom Jozefom Marettom Téma: „Zbav nás zlého“.
