Neprekvapí nás, keď zomrie človek, ktorý smrť očakáva ako prirodzené zakončenie svojho života. Často však zažívame chvíle, kedy je smrť pre nás nepochopiteľným ukončením života človeka v plnej sile. Jozef Krišanda pracoval s Rómami na Spiši. Veľký športovec, srdečný človek. Zomrel pri stavaní snehuliaka s deťmi. Pľúcna embólia. Niektorí kňazi dostali jeho pozvánku na pohreb. On sám ju napísal a mal ju v testamente. Je napísaná jeho nenapodobiteľne žartovným štýlom. Všetko bral s pokojom a humorom, ešte aj vlastnú smrť. Určite ale nečakal, že príde tak skoro...

 

"Môj Bože, môj Svätý, nezomrieme! (Habakuk 1, 12b)

 

 

Zverejnená časť testamentu vdp. Jozefa Krišandu

prečítaná na svätej omši v Bystranoch dňa 21.februára 2006

 

 Ja, Jozef Krišanda narodený 23. februára 1969 v Kežmarku, prihlásený k trvalému pobytu v Spišskej Belej, 059 01, ulica Družstevná 29, píšem tento závet vlastnou rukou a pri plnom vedomí.

V prípade mojej smrti prosím o rozoslanie môjho parte, ktoré mám riešené ako pozvánku na pohreb. Je to moja posledná katechéza tomu, čo som veril a žil.

Chcem, aby moje telo bolo pochované pri sestre Anne v Spišskej Belej. S mojím telom sa môžete rozlúčiť vo farskom kostole farnosti, kde budem pôsobiť. Samozrejme, ak bude o to záujem.

Truhlu mi položte aj s telom na zem, lebo som bol realistom, hoci som svoj zrak upínal k výšinám neba a môj duch sa vznášal nad životnými udalosťami.

Namiesto mnohých príhovorov radšej o mne niečo napíšte, ak ste boli Pánu Bohu vďační, za môj život.

Kázeň nech povie jeden z kňazov, ktorý ma podľa otca biskupa najlepšie poznal.

Ak si na mňa budú ešte pamätať kamaráti z Popradského Aeroklubu, nech mi urobia prelet nad cintorínom vo výške podľa predpisov, bez akéhokoľvek rizika. Bude v tom určitá symbolika, pretože som sa narodil s dušou pilota. To ma pozitívne formovalo v láske k Bohu a v kňazskom povolaní.

Ornát chcem mať v truhle červený, lebo som mal rád Ducha Svätého, toho neviditeľného a mocného priateľa. Zároveň si prajem červený ornát, lebo som si vždy vyberal ťažšiu cestu, hoci som možno pôsobil statickým dojmom.

Do hrobu mi telo spusťte na horolezeckých lanách.

Ak mi niekto dlhuje peniaze, nech ich vráti biskupskému úradu na Spišskej Kapitule a nech sú použité na opravy katedrály sv. Martina. Peniaze, ktoré sa po mojej smrti nájdu na fare tam, kde budem pôsobiť, venujem farnosti.

Tento závet som napísal v Bystranoch, dňa 6. februára 2006.

In te, Domine, speravi: non confundar in aeternum.  

(V teba Pane som dúfal, nebudem zahanbený naveky)

Jozef Krišanda  

P O Z V Á N K A

Ja, Jozef Krišanda, kňaz, Vás týmto pozývam na rozlúčku s mojim telom, ktoré som opustil dňa 18. februára 2006 a v ktorom ste ma poznali. Rozlúčka sa uskutoční dňa 21. februára 2006 v rímskokatolíckom kostole v Spišskej Belej.
Musím Vám oznámiť, že mi bolo s Vami veľmi dobre a že Vám za všetko veľmi pekne ďakujem. Zverujem sa Vašim modlitbám a obetám. Dúfam, že som Vás svojim životom čo najmenej pohoršil. Nebolo to mojim zámerom aj napriek tomu, že som prežíval svoje kňazstvo originálne a že som prebýval v tomto krehkom tele. Verím a teším sa, že sa všetci stretneme pri veľmi milosrdnom Pánu Bohu. Tam si už porozprávame, čo sme si tu nestihli povedať, či už z časových dôvodov, alebo aj vďaka mojej smrti. Dovidenia!

  Nechválim smilstvo

Amos Tatranský