Pokúšam sa opäť siahnuť ku komentárom Benedikta XVI., ktorý v stredajších katechézach pri audienciách vysvetľoval žalmy.

Nech je zvelebený Pán, môj ochranca,

čo učí moje ruky zápasiť

a moje prsty bojovať,

On je ku mne milosrdný a dodáva mi odvahy,

On je moje útočište a môj osloboditeľ,

On je moja záštita, na ktorú sa spolieham..... (Ž 144, 1-2)    ale bude dobré prečítať si až po 8.verš.

   Naša cesta žalmami, ktoré sa používajú vo vešperách liturgie hodín, vedie dnes ku  kráľovskému hymnu 144. Liturgia delí žalm na dve časti.

Prvá: verše 1-8 odkrýva charakter tejto skladby: Žalmista si požičiava citáty z iných žalmov a komponuje z nich nový.

Pretože pochádza z neskoršieho obdobia, je ľahké si domyslieť, že kráľ ,ktorý je tu ospevovaný, už nenesie znaky  panovníka Dávidovho typu, pretože judské kráľovstvo po babylonskom zajatí zaniklo.

Hoci v podnadpise čítame Dávidovo meno ako autora, autorom je niekto iný, kto ospevuje slávnu a jasnú postavu budúceho Mesiáša, ktorého víťazstvo už nebude mať vojensko-politický charakter, ale znamená upokojujúci zásah voči Zlému.

Je to Mesiáš, ktorý v kresťanskom poňatí nesie Kristovu tvár, Syna Dávidovho a Syna Abrahámovho.

Pred Božím majestátom sa cíti modliaci sa žalmista aj ako kráľ slabý a krehký. Prirovnáva človeka k dychu a k ulietajúcemu tieňu, ponorenému do rieky času, ktorý sa pomíňa., poznačeného  obmedzenosťou, ktoré ku stvoreniu jednoducho patrí.

Ale tu sa vynára otázka: Prečo sa Boh vôbec stará a chráni  toto úbohé a slabé stvorenie?

Na túto otázku odpovedá príchod Pána, sprevádzaný slávnostným sprievodom kozmických prvkov a historických udalostí, ktoré smerujú k tomu, aby bol oslávený najvyšší Kráľ bytia, vesmíru a dejín.

Preto je tu reč o vrchoch, ktoré dymia ako sopky,, o bleskoch, ktoré sa podobajú šípom a prívaly vôd oceánov, ktoré sú symbolom chaosu.

Pán, jedine On môže zo všetkého zlého vyslobodiť, hoci sa v pozadí nachádzajú ešte "cudzinci", ktorí luhajú a ich pravica je krivoprísažná (v.8).

Od žalmistu sa môžme naučiť pokornému pohľadu na seba- akí sme, a zároveň úžasu nad vecami, ktoré pre nás robí Boh- náš Boh Emanuel (Boh s nami) , ktorý pre kresťana dnešných dní  predstavuje láskavú Ježišovu tvár, tvár Boha, ktorý sa stal človekom, jedným z nás.

Hlavná myšlienka, ktorá nás môže celým týmto rozjímaní sprevádzať, je:  BOH   PRICHÁDZA  ČLOVEKU   OPROTI  SO VŠETKOU SVOJOU  LÁSKOU.

Benedeikt XVI., 11. januára 2006