Podľa vedcov- biblistov pôvodná kniha Jób končí tým, že Satan sa ešte raz objaví pred Pánom a žiada, aby siahol i na Jóbovo zdravie a ponechal mu iba holý život. Stane sa, Jób ochorie na malomocenstvo, okrem toho má vredy ktoré si škriabe črepinami a keď sa jeho žena rúha a vyzýva ho Bohu zlorečiť, Jób odpovedá, že ak sme prijali dobré veci od Pána, či by sme nemali prijať i zlé?(porov. Jób 2,9)

O niekoľko storočí podľa mienky niektorých biblických vedcov pridal iný inšpirovaný svätopisec rozprávanie o Jóbových priateľoch a z pôvodne idealizovaného Jóba vykreslil takého reálnejšieho, ktorý sa aj búri aj vadí s Pánom! A ktorý sa nám....trochu viac podobá!

Nuž, s priateľmi má hocikto z nás svoje skúsenosti....jedni mlčia, ak sa nám pritrafí dačo zlé, iní ľutujú, ale hneď dodajú že pomôcť nemôžu, iní povedia- budem sa za Teba modliť, ale veľmi rýchlo zabudnú na svoj sľub....a nájdu sa takí, ako tí Jóbovi: no, len tak pre nič za nič sa mu to nestalo, musel voľačo zlé v skrytosti  urobiť a Boh ho tresce.

To, že ak sa človeku zle vodí, je to trest- bola rozšírená mienka nielen v Izraeli, ale pretrváva dodnes na Slovensku....

Jóbovi návštevníci, Elifaz, Bildad  a  Sófar  spočiatku súcitne mlčia.Vedia, že lacná útecha by bola nevhodná. Ale Jób sám začína vykrikovať o svojich bolestiach, dokonca preklína svoje narodenie a túži po mieste v hrobe, kde by mal konečne pokoj. Prvý sa ozve Elifaz a namieta, že ho nespoznáva: ten Jób, ktorý iných poučoval o nábožnom živote, teraz takto obrcia svoje reči. A vytmaví mu aj to, že nech sa teraz odovzdá do Božej vôle, a že musí existovať dôvod, pre ktorý ho Boh vystavuje takému osudu. Jób to odmieta, je takými rečami priateľa sklamaný, popiera zmysel života.

Slova sa ujíma Bildad, ktorý Jóba karhá ešte ostrejšie a poukazuje na Božiu veľkosť. Jób uzná, že proti Bohu nik nie je v práve,ale protestuje ďalej. On nič zlé nevykonal, krivdia mu a Boh ničí rovnako vinných ako nevinných! Sofar mu napokon prednesie úvahu o Božej múdrosti a spravodlivosti, proti ktorej je človek ako hlúpy osol.

Jób po takýchto prejavoch "súcitu" priateľov odmieta, ešte stále rebeluje a vyhlasuje, že niet pred Bohom potom človeka, ktorý by mu vyhovel.A pri čítaní tejto dlhej knihy sme svedkami striedajúcich sa dialógov.

Na reči Jóba nájdeme dve Božie odpovede.Jednou je napomínanie, Elihuove, ktorý  sa stavia ostro proti Jóbovi, že sa opovažuje stavať sa proti Bohu, ale nešetrí ani priateľov ,pretože ani oni nie sú nejaké neviniatka, ktoré by sa mohli nad Jóbom vyvyšovať.

Napokon v 38. kapitole hovorí sám Boh. Vysvetľuje Jóbovi svoju moc i skutočnosť, Že iba on vie, na čo všetko slúži a aké zámery má s každým človekom... Tu sa Jób trochu spamätáva,ale uznáva iba, že je úbohý a musí mlčať. Boh prehovorí ešte raz a tu sa už Jób pokoruje, uznáva svoju ničotu pred Bohom.

Ľutuje svoju vinu a sľubuje nápravu.

Spravodlivý Boh však neušetrí výčitkami ani priateľov, ktorí sa toľko vyvyšovali. Napomína ich k pokániu a Jóba vyzýva k modlitbe za nich. A napokon Jób dostáva od Boha, ktorý je nekonečná láska a milosrdenstvo, všetko späť- zdravie, majetok i rodinu a uzrej svojich potomkov do štvrtého pokolenia.

°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°

Nie je ľahké prehrýzť sa cez 42  kapitol tejto knihy. Ani sa neslobodno naháňať do rýchleho prečítania.

Kniha platí a je aktuálne pre Jóba.

Platí a je aktuálna pre celý Izrael, vyvolený Boží ľud, pretože možno na nej premeditovať osud nielen Jóba, ale celého Izraela.

A napokon- platí a je aktuálna PRE NÁS VŠETKÝCH.

Trpíme málo? Máme tiež málo priateľov, ktorí nám strkajú nos do nášho utrpenia tým najmenej vhodným spôsobom, že nás začnú poúčať, ako to robia oni? Málo sa rúhame a nadávame na svoj osud? Čítajme teda....

A potom nebudeme prekvapení, že verš: "Verím, že môj Vykupiteľ žije".....pochádza......z Knihy JÓB! (Jób 19,25)