Paťa sa rozhodla čas medzi sviatkami stráviť kúsok za hranicami vlasti, je učiteľka a vianočné prázdniny sú dlhé. Všetko bolo O.K. až na to, že jej hostitelia sú naučení dobre sa najesť, a najmä večer. Aj mastné, aj slané, aj zákusky, aj kolu, aj víno.....aj tvrdé, ak by ti netrávilo- smiali sa....Márne prosila, slušne odmietala- boli schopní sa uraziť, kým tanier nebol prázdny.

Banalita.

Kto je zdravotník a slúžil cez Viíanoce a Nový rok, vie svoje.....

Žieňa sa vrátilo bledé, vôbec to nevyzeralo na oddýchnuté, skôr naopak.....pre ťažkosti sa veľmi neukazovala po bytovke, ani vonku. Prosto, bývalo jej zle častejšie, ako sa patrí.

Jeden večer nemohla zaspať. Pravý bok pichal, brucho tvrdé a na dotyk boľavé.Bežné babské rady nezabrali....zdvihla mobil a zavolala o pár poschodí nižšie, kde je susedka, inak vždy príjemná- zdravotníčka.

"Soňka, prosím....."

"No čo zas? Vyrušuješ!"

"Tak prepáč, ja som len, že či nemáš niečo na...".

"Mám! Espusmisan. Ale ten majú aj v lekárni , tak si zajtra ráno kúpiš. Teraz beží nový seriál . Kolonáda! Tak neotravuj!"

Seriál skončil o desať minút, bolo čosi po deviatej večer. Paťa tajne dúfala, že sa sestrička objaví.

Namiesto toho bola o druhej v noci v nemocnici. Pohotovosť. Dostala presne ten istý liek, len ju dôkladne prehliadli, či to nie je niečo vážnejšie. Diétny letáčik.

Niekoľko desiatok šálok čaju.

Hlúpe, však?