Pokračujem v zobrazovaní tých nenápadných a predsa, myslím, Bohu veľmi milých hrdinov všedného dňa, o ktorých nebudú písať žiadne noviny a časopisy.

Bol najlepším študentom zo štyroch súrodencov a mohol si vybrať školu, akú chcel. Veľmi túžil mať vysokoškolské vzdelanie - asi sotva pre titul, ale on priam hltal nové poznatky a vedomosti. Aj súrodenci mali na vysvedčeniach: prospel s vyznamenaním, ale Marek sa nikdy nemusel doma dlho pripravovať. Keď sa pátralo po tajomstve, vyšlo najavo, že on v škole tak sústredene počúval, že si doma potreboval učivo iba pozrieť a zopakovať. Zvyšok času venoval športu. Nápadné bolo, že do kostola chodieval aj vo všedný deň a mal veľa priateľov medzi miestnymi mladými rehoľníkmi.

Do rehole však nevstúpil a o seminári síce uvažoval, ale rodičia, hoci sa považovali za zbožných- ani počuť! Veľa hádok padlo na túto tému. Aj hlučných, aj tých, kde počuť muchu bzučať a na srdci sedí ťažoba.

Chcela som mu pomôcť. Kamarátila som sa s vicerektorom seminára a pýtala som radu. Ten sa usmial a odpovedal mi veľmi múdro: ak je to tak, v prvom rade mal prísť on. A potom: ak niekto povolanie naozaj má, prebije si ho proti všetkým mocnostiam....ešte je mladý, počkáme.

Po maturite sa hlásil na medicínu. Prijatý bez problémov, bez protekcií, bez úplatkov. Iba tichá chlapčenská slza vypadla, keď aj tu rodičia zahrmeli svoje "nie!". Peňazí naozaj nazvyš nebolo, ale keby mamka bola trochu upustila zo svojich chúťok čo sa týka oblečenia a výzoru a otec menej popíjal s kamarátmi, bolo by sa dalo. A Marek by si bol našiel nejakú prácu, kde by si prizarobil. Ortieľ znel: "Vy dvaja starší musíte ísť robiť, aby ste zarobili pre mladších, lebo ktovie či nie sú ešte šikovnejší. Pôjdeš na nadstavbu a hotovo." Tí starší išli teda na tie nadstavby. Slovo ktovie nemám rada....a v takýchto prípadoch už vôbec nie! Nastúpili do zamestnaní, ktoré akurát že ešte boli, vymákli to ešte pred vlnou nezamestnanosti.

Strojár a zdravotník. Mladší lekár a podnikateľ. S vysokými školami. Prišlo nešťastie. Lekár tragicky zahynul a podnikateľ skrachoval....nenaučil sa podvádzať, kradnúť, klamať....To už boli obaja starší na vlastných.

Zdravotník síce zanechal atraktívny odbor, pretože mu stále pripomínal milovaného brata a psychicky to nezvládal. Našiel si však iný- možno menej atraktívny, ale vypracoval sa na špičku .

Čo mu dáva silu? Usmeje sa a kývne hlavou smerom ku kostolu. Viac nepovie ani slovo. Buď ho stretnete ráno pred prácou alebo večer. Nie je pustovník...má veľa priateľov  a ke´d som bola u neho na prvej procedúre, myslela som si, že je psychoterapeutom, hoci jeho primárnym poslaním je pomáhať zraneným telám....Dokáže ubitého človeka postaviť na nohy a reč na duchovné veci príde iba tam, kde vycíti, že môže. Svoje náboženské presvedčenie nevtiera, ale ukazuje.

Je mi vzorom v toím, že sa nezrútil pod nesplnenýi snami, ale využil každú okolnosť na konanie dobra.

Vďaka, Marek. Ty sa nestratíš. A vďaka Bohu za Teba.