O knihe C. S. Lewisa, Rady zkušeného ďábla, som počula už veľmi dávno. A už vtedy ma lákala na prečítanie. Len ma stále akosi odrádzala predstava čítať rady od "diabla". Aj keď som vedela, že hlavnou myšlienkou je ukázať čitateľovi taktiku nepriateľa, aby sme ju poznali a mohli sa brániť.

Kniha je sériou fiktívnych listov (dopisov)  skúseného padlého anjela mladému pokušiteľovi. Autor v nej opisuje rôzne stratégie pokušení, ktoré často z pohľadu "neskúsených ľudí" vyznievajú ako celkom dobré, alebo aspoň zaujímavé myšlienky.

Často som v knihe nachádzala moju obľúbenú tézu, že všetko je naopak. Otvorené pokúšanie k jasne zlým skutkom "sa už nenosí". To by "pacient" veľmi rýchlo prekukol a nepodľahol by. Ale ak chceme (pokušiteľ chce) niekoho priviesť k pádu, musí mu predkladať samé "dobré" plány... ale také, ktoré ho nakoniec odvedú od toho, čo je naozaj pre neho potrebné.

Mnohé stratégie ma zaujali. Mnohé som spoznala na sebe. (Zase raz viem, pred čím sa brániť! A dokonca som sa aj dočítala ako!) A mnohé opísané veci vidím na vývoji spoločnosti. To, čo pozorujeme okolo seba ako "moderný úpadok spoločnosti" je už dávno opísané v knihe C. S. Lewisa z roku 1942.

Najskôr som chcela túto knihu čítať pomaly. Každý deň jednu alebo dve kapitoly, aby som  si stihla uvedomiť všetky myšlienky v nej obsiahnuté a uviesť ich do svojho života. Ale nakoniec som neodolala a čítala som jedným dychom až do konca. Vlastne tromi dúškami - venovala som jej tri večery. A teraz začínam znova od začiatku. Tentoraz pekne pomaly - a vždy po prečítanej kapitole vyvstane v mysli nejaká myšlienka, ktorú si odnášam do ďalšieho dňa.

Napríklad hneď z prvej kapitoly je to otázka: Čo je "skutočný život?"