Keďže sa nám blížia Vianoce, je dobré si trošku viac pripomenúť čo sa vlastne v tom čase stalo. Pripomenúť si, kto je Mária, Jozef a Ježiš...akú úlohu majú v našom živote, a akú úlohu máme my tu na zemi...

Teraz popíšem niečo z knihy  Evanjelium ako mi bolo odhalené od Márie Valtorty. Je to 10 úžasných kníh, odkývajúcich život Panny Márie, Jozefa a Pána Ježiša. Od narodenia Márie až po smrť Ježiša na kríži...teda - možno aj viac, ešte som to nedočítala :-D. 

Budem tu písať isté úryvky z knihy, možno niečo okomentujem :-D . Mimochodom, tá kniha - zatiaľ 1.časť mi dáva veľmi veľa. Mal by si ich prečítať každý človek - dostal by iné vnímanie na všetko, čo sa dialo v tých časoch... Verím, že Boh by ho zasiahol hlbšie :-) .

Filmy, ktoré pozeráme sú nádherne spracované, sú úžasné. Radosť  na ne pozerať a rozjímať pri nich, ale poviem vám, ani jeden nevyjadruje tú lásku, krásu, čistotu, poslušnosť, pokoru a  svätosť Panny Márie. Bola tak poslušná (mali by sme si brať príklad, hlavne my - manželky - ako ona s láskou obsluhovala svojho Jozefa, ako ho milovala, akú mala úctu voči nemu...). Mária bola a je úžasná Žena, Matka, Orodovníčka, Kráľovná, ...tých pomenovaní pre ňu je až až. Je dokonalá ako anjel. Je to naša Mamka.

Takže  prejdem na knihu.  Toto všetko vidí Mária Valtorta - Ježiš na jej úprimné  modlitby odpovedal videniami o ich životoch. 

Zvestovanie

Mária sedí v malej obdĺžnikovej izbe. V ozajstnej dievčenskej izbe. Má najviac 15 rokov. Sedí na nízkej stoličke a pradie bielučký ľan, jemný ako hodváb. Jej drobné rúčky, iba o trošku tmavšie než ľan, šikovne otáčajú vretenom. Drobná tvár, mladá a taká krásna, je mierne sklonená a jemne sa usmieva, akoby čosi hladkala alebo sledovala nejakú nežnú myšlienku.

V domčeku i v záhrade vládne hlboké ticho. Všade je pokoj a poriadok. Všetko je čisté a usporiadané. Prostredie je veľmi skromné, prázdne takmer ako cela. Mária sa púšťa do tichého spevu, neskôr spieva trochu hlasnejšie. Nie je to hlasný spev, ale rozozvučí malú izbičku a cítiť v ňom, ako sa jej zachvieva duša. Zrejme spieva po hebrejsky. Opakuje sa tam slovo Jahve, tuším to bude nejaký posvätný spev, azda žalm. Mária dvíha hlavu a opiera si ju o stenu za sebou. Ruky s vretenom položila do lona. Tvár sa jej rozžiari krásnym rumencom a oči sa strácajú ktovie v akej nežnej myšlienke. Zalesknú sa návalom sĺz, ktoré jej nepadajú z očí, ale ich zalejú.  A predsa sa tieto oči smejú. 

Spev sa mení na modlitbu: "Pane, najvyšší Bože, neotáľaj už a zošli svojho Služobníka, aby priniesol na zem pokoj. Vzbuď vhodný čas a čistú a plodnú pannu pre príchod tvojho Krista. Otče, svätý Otče, dovoľ svojej služobnici, aby na tento úmysel obetovala svoj život. Dovoľ mi, aby som zomrela až potom, keď uvidím tvoje svetlo a tvoju spravodlivosť na zemi a keď spoznám, že vykúpenie sa zavŕšilo. Ó, svätý Otče, zošli na zem túžbu prorokov. Zošli svojej služobnici Vykupiteľa. Aby sa v hodine, keď sa ukončí môj posledný deň, otvoril pre mňa tvoj príbytok, lebo jeho brány už otvorí tvoj Kristus pre všetkých, ktorí dúfali v teba. Príď, Duch Pána. Príď, Knieža pokoja!" Mária zostáva takto pohrúžená...

Záves sa hýbe viac, akoby  ktosi za ním robil prievan alebo by ním zatriasol, aby ho rozhrnul. Biele svetlo farby perál zliatych s čistým striebrom rozjasní jemne žlté steny, zvýrazní farby látok a ešte väčšmi preduchovní Máriin obličaj. Vo svetle, bez toho, žeby sa záves rozhrnul pred tajomstvom, ktoré sa uskutočňuje - a záves sa už prestal hýbať, visí úplne nehybne medzi verajami, ako keby bol stenou, ktorá oddeľuje vnútrajšok od vonkajšku - , v tomto svetle pokľakne archanjel.

Nutne musí vziať na seba ľudský výzor. Ale tento výzor presahuje všetko ľudské. Z akého tela je utvorená táto prekrásna žiarivá postava? Z akej látky ho zhmotnil Boh, aby ho mohli vnímať zmysli Panny? Iba Boh môže vlastniť tieto látky a použiť ich takým dokonalým spôsobom. Je to tvár, je to telo, sú to oči, ústa, vlasy, ruky...ako naše. Ale nie je to naša nepriehľadná hmota. Je to svetlo, ktosé si vzalo farbu tela, očí, vlasov, ktoré sa pohybuje, usmieva, hľadí a rozpráva.´

"Zdravas´, Mária, milosti plná, zdravas! " Hlas je nežným zvukom harfy, ako keď perly padajú na vzácny kov. Mária sa zachveje a sklopí zrak. Zachveje sa ešte viac, keď vidí toto žiarivé stvorenie kľačiace vo vzdialenosti asi jedného metra od nej, ako s rukami skríženými na prsiach hľadí na ňu s nekonečnou úctou. Mária vstane a pritisne sa k stene. Zbledne a vzápätí sa červená. Jej tvár vyjadruje úľak  a údiv. Nevedomky si pritíska ruky na prsia, skrýva ich do dlhých rukávov, skláňa sa, aby podľa možností skryla svoje telo. Postoj ľúbeznej cudnosti.

"Nie. Neboj sa. Pán je s tebou! Si požehnaná medzi všetkými ženami." Ale Mária sa stále bojí. Odkiaľ prišla táto mimoriadna bytosť? Je to posol od Boha alebo Podvodníka?

"Neboj sa, Mária! opakuje archanjel. "Ja som Gabriel, Boží anjel. Môj  Pán ma k tebe poslal. Neboj sa, lebo si našla milosť u Boha. A teraz počneš a porodíš Syna a dáš mu meno Ježiš. On bude veľký a bude sa volať Synom Najvyššieho a Pán Boh mu dá tron jeho otca Dávida, naveky bude kraľovať nad Jakubovým rodom a jeho kráľovstvu nebude konca. 

"Ako sa to stane? Veď ja muža nepoznám! Azda Pán Boh už neprijme obetu svojej služobnice a nechce, aby som z lásky k nemu zostala pannou?" "Nebude to dielo muža, aby si bola matkou, ó, Mária. Ty si večná panna, Božia svätá. Duch Svätý zostúpi na teba a moc Najvyššieho ťa zatieni. A preto ten, ktorý sa zrodí z teba, sa  bude nazývať Svätý, Boží Syn. Všetko je možné Pánovi, nášmu Bohu. Neplodná Alžbeta počala vo svojej starobe syna, ktorý bude prorokom tvojho Syna, tým, ktorý mu pripraví cesty. Pán z nej sňal potupu a jej pamiatka zostane v národoch spojená s tvojím menom, ako i  s menom syna a s menom tvojho Svätého. A až do konca vekov vás budú národy  nazývať blahoslavené pre Pánovu milosť, ktorá k vám prišla, a osobitne k tebe, milosť, ktorá príde k národom tvojím prostredníctvom. Alžbeta je v 6.mesiaci a plod v jej lone ju dvíha k radosti a jej radosť bude ešte väčšia, keď spozná tvoju radosť. Čo mám povedať svojmu Pánovi? Nech ťa neznepokojuje myšlienka na tento údel. Pán bude ochraňovať tvoje záujmy, ak sa mu zveríš. Svet, nebesia, Večný očakávajú tvoje slovo!"

Mária skrížiač teraz ruky na prsiach a skloniac sa do hlbokého úklonu, povie: "Hľa, služobnica Pána. Nech sa mi stane podľa jeho slova." Duch zostupuje na Pannu sklonenú na znamenie súhlasu. Potom anjel zmizne bez toho, aby pohol závesom, a necháva ho zatiahnutý za svätým tajomstvom.

Jozef prosí Máriu o odpustenie. Pre prijatie Boha sa vyžadujú viera, láska a poníženosť 

Ako všetci vieme, Jozef mal  problém prijať, že Mária je v požehnanom stave. Toto videnie dostáva Mária Valtorta od Panny Márie.

Mária vidí nazaretskú záhradku. Mária pradie v tieni košatej jablone bohato obťažkanej plodmi, ktoré sa už začínajú červenieť a vyzerajú ako bucľaté ružové detské líčka.

Mária však vôbec nemá ružovú farbu. V tvári je bledá ako slonová kosť a iba pery naznačujú krivku bledého koralu. Oči nevidím, má sklonenú hlavu - je zahĺbená do svojej práce. No ešte väčšmi do svojich myšlienok, ktoré ju zarmucujú, lebo ju počujem vzdychať ako človeka, ktorý prežíva bolesť srdca. Je celá v bielom, v bielych plátenných šatách, lebo je veľmi horúco napriek tomu, že ešte nedotkná sviežosť kvetov mi vraví, že je ráno.

Mária sa zachveje, keď počuje rázne zabúchanie na domové dvere Odloží pradeno a praslicu, vstane a ide otvoriť. Hoci má voľné a široké šaty, nepodarí sa jej úplne zakryť okrúhle bruško.

Ocitne sa pred Jozefom. Mária zbledne aj na peráh. Teraz sa jej tvár podobá hostii, taká je bez krvi. Jozefov pohľad pôsobí prosebne. Obaja mlčia a pozerajú sa na seba. Potom Mária otvorí ústa: "V túto hodinu, Jozef? Potrebuješ niečo? Čo mi chceš povedať? Poď ďalej."

"Hovor, Jozef. Čo si praješ?" - "Tvoje odpustenie." Jozef sa skloní, akoby si chcel kľaknúť. Ale Mária, vždy taká zdržanlivá, pokiaľ ide o dotyk, ho rázne chytí za ramená a zabráni mu v tom. "Moje odpustenie? Nemám ti čo odpustiť, Jozef. Musím ti len poďakovať za všetko, čo si tu urobil v mojej neprítomnosti (Mária bola za Alžbetou), a za lásku, ktorú mi dávaš. " 

Jozef na ňu hľadí, a vidím, ako sa v jeho očiach utvárajú dve veľké kvapky sĺz. Kotúľajú sa dolu na líca a bradu. "Odpustenie, Mária. Nedôveroval som ti. Teraz to viem. Nie som hodný mať taký poklad. Previnil som sa voči milosrdnej láske, obvinil som ťa vo svojom srdci. Obvinil som ťa nespravodlivo, pretože som sa ťa nespýtal na pravdu. Prehrešil som sa voči Božiemu zákonu, lebo som ťa nemiloval tak, ako by som miloval seba...

"Ó, nie! Neprevinil si sa !"  

"Previnil, Mária. Keby som ja bol obvinený z takého zločinu, bránil by som sa. Ty... Ja som ti nedovolil, aby si sa bránila, lebo som sa rozhodoval bez toho, aby som ťa vypočul. Previnil som sa voči tebe, lebo som ťa urazil podozrením. Aj samotné podozrenie je urážkou, Mária. Kto podozrieva, nepozná. Nepoznal som ťa tak, ako som mal. Ale pre bolesť, ktorú som pretrpel..., tri dni múk, odpusť mi, Mária."

"Nemám ti čo odpúšťasť. Ale predsa, ja ťa prosím o odpustenie za bolesť, ktorú som ti spôsobila ".  

Ó, aká úžasná pokorná je Panna Mária,....koľko lásky z nej sála...ako by reagoval človek, keby sa to stalo nám? Och, nejeden by vybuchol, a tie výčitky, čo by sme dali druhému, ktorý sa prišiel ospravedlniť, miesto toho, aby sme ho prijali. Máme sa čo učiť, od Teba, Mamka naša. Daj nám svoje požehnanie, prosím, pre všetkých, ktorí Ťa o to prosia. Prosím, nauč nás pokore, láske, trpezlivosti...Mamka naša, buď navždy s nami, až kým sa neuvidíme z tváre do tváre. Uč nás Mamka naša, prosím. Veď nás za svojím Synom, prosím. Ďakujem Mamka za vypočutie tejto prosby. 

Pokračujem písaním z knihy. 

"Ó, áno, aká to bola bolesť! Aká bolesť! Pozri, dnes ráno mi povedali, že mám šediny na spánkoch a na tvári vrásky. Viac než desať rokov života mi vzali tieto dni! Ale prečo si, Mária, bola taká pokorná, že si mlčala, že si mne, svojmu manželovi, zatajila svoju slávu a dovolila, aby som ťa podozrieval?"

Jozef nekľačí, ale je veľmi hlboko sklonený, takže to vyzerá, akoby kľačal. Mária mu polož ruku na hlavu a usmieva sa. Vyzerá to, akoby ho rozhrešovala. Vraví: "Keby moja pokora nebola dokonalá, nezaslúžila by som si počať Očakávaného, ktorý prichádza zrušiť hriech pýchy, čo zničila človeka. A potom, bola som poslušná...Boh ma žiadal o túto poslušnosť. Stála ma veľa...kvôli tebe, kvôli bolesti, ktorú si kvôli tomu zakusoval. Ale musela som poslúchnuť. Som služobnica Božia a služobníci nediskutujú o príkazoch, ktoré dostávajú. Vykonávajú ich, Jozef, aj keď im spôsobujú krvavé slzy.

Mária ticho plače, kým to hovorí. Plače tak tichučko, že Jozef tak, ako je sklonený, si to ani nevšimne, kým jej jedna slza nespadne na zem. Vtedy zodvihne hlavu - a to je prvýkrát, čo vidím, že to urobí - zovrie Máriine rúčky do svojich silných tmavých rúk a pobozká končeky jej jemných ružových prstov, ktoré vystupujú zo zovretia Jozefových rúk ako púčiky broskyňových kvetov.

"Teraz treba všetko vybaviť, pretože..." Jozef nepovie už nič viac, ale hľadí na Máriino telo. Ju zaleje rumenec a ihneď si sadne, aby jej postava nebola vystavená skúmavému pohľadu. "Bude treba konať rýchlo. Prídem sem...Dovŕšime sobáš...Budúci týždeň, dobre? "

Tu sa trošku zastavím. My ženy...ach jaj...koľké sme také, ktorým prekáža pohľad muža?  No povedzme si, ruku na srdce, koľké sa potešíme, keď na nás muži pozrú?  Ako nám stúpne sebavedomie,... ako schválne nahodíme svoj "necudný" odev, postoj, len aby šli oči mužom vyskočiť. A čo muži? Chudáci...sú vystavení náročnej skúške nepodľahnúť pokušeniu a nepozrieť sa... Sme presne ako Eva. My sme tie, z ktorých ide hriech, z ktorých ide pokušenie. Zvádzame, kde sa dá a je nám jedno, či je muž zadaný alebo nie. O to viac, keď je zadaný, ako pohŕdavo pozreme, že nemá úctu voči svojej žene, keď sa dokáže na nás "pozerať". Ba dokonca sa tým chválime ostatným kamoškám. Nehovorím o obyčajnom pohľade. Nemáme kúsok úcty voči vlastnému telu. Nevážime si svoje telo, Boží chrám, ktorý do nás vložil Boh. Naše telo je krásnym chrámom Ducha Svätého, a koľké sme ho "zničili" , zneucitili... Ako Boh trpí tým, čo robíme! Boh nás tak miluje, neskutočne...a my za to mu dávame vďaku, svoju čistotu pošpiníme. Mali by sme sa zamyslieť nad sebou, nad tým, kto sme - ženy !!! Sme Ježišove princezné, Jeho milované dcéry, dcéry Kráľa Kráľov, sme Kráľovské dcéry !!! Stačí vám to na to, aby ste - sme - pochopili, čo pre Boha znamenáme? Boh miluje aj mužov, ale my sme Jeho Princezné. Preto moje drahé, vážme si svoju čistotu, nikdy nie je neskoro...preto začnime už hneď teraz...začnime čisto žiť, či už v manželstve, alebo mimo neho. Mladé dievčatá, vy ste krásne panny, udržujte si svoj chrám..nezapredávajte sa hneď, ktorý sa vám zapáči... nech vám Pán požehná toho pravého, ako ho požehnal aj Panne Márii. Nezabúdajme na to, SME JEŽIŠOVE PRINCEZNÉ. 

Pokračujem.

"Všetko, čo robíš, je dobré, Jozef. Ty si pánom domu, ja som tvoja slúžka. "

Chvíľku sa pozastavím. Otázka: Radi robíme svojím manželom slúžky? Óóó, koľké vychŕlime na svoje polovičky : "NIE SOM TVOJA SLÚŽKA !" A pozrime sa na Máriu, sama si to povie. Ona Svätá. .. Alebo radi sa o nich staráme, keď prídu domov z práce? Radi im robíme príjemné prostredie, aby sa cítili dobre? Nie! Mnohé chceme prebrať "žezlo" - hlavu rodiny na seba, chceme rozkazovať, panovať vo svojich domácnostiach. O koľko rozvodov by bolo menej, keby ženy boli láskavé a milujúce manželky. Ja verím, že všetko záleží od ženy. Viete čo? Poviem vám takto: mám vlastné skúsenosti, viem, že keď som ja bola nervózna, zlá, bol taký aj môj manžel. Keď som bola milá, láskavá, ochotná pomôcť, bol taký aj manžel. Neviem prečo to tak je, ale jedno viem. Všetko záleží od nás - od žien. Mária bola pokorná, milujúca, tichá, láskavá - preto aj Jozef bol taký...nemal dôvod byť iný. Áno , zoslal ho Boh ku nej, ale vidíte, dal Jozefa Márii takého ako bola ona. On bol tiež veľmi láskavý. Alebo napr. príde muž z práce a miesto toho, aby sme ho usadili a dali mu večeru na stôl, sme nevrlé, zhúkneme po ňom, nech si naloží sám, príp. sú prípady, že NAVAR SI, ja si tiež musím variť... Naozaj tá harmónia nie je v každej rodine. Nehovorím, isto sa nájdu výnimky, ktoré tešia Pána :-) Nuž, táto kniha mi dáva veľmi veľa, tiež si uvedomujem, že nie som ukážková manželka, čo je smutné, ale keď človek chce a učí sa postupne, Boh mu dá svoju milosť. Stačí chcieť :-). Aleeeee...som trošku už lepšia ako som bola dakedy :-D . A to sa nechválim, len dokazujem, že Boh naozaj koná, keď chceme :-) . 

Pokračujem.

"Nie, ja som tvojím sluhom. Ja som blaženým služobníkom môjho Pána, ktorý rastie v tvojom lone. Ty si požehnaná medzi všetkými ženami Izraela. Dnes večer upozorním príbuzných. A potom... keď tu budem, budeme pracovať, aby sme všetko pripravili na prijatie...Ó, ako budem môcť prijať vo svojom dome Boha? Do svojho náručia Boha? Umriem z toho od radosti...! Nebudem sa ho môcť odvážiť ani len dotknúť...!"

"Budeš to môcť urobiť rovnako ako ja, s Božou milosťou." 

"Ale ty si ty. Ja som len biedny muž, najbiednejší z Božích synov!"

"Ježiš prichádza pre nás, biednych, aby nás urobil bohatými v Bohu, prichádza k nám dvom, lebo sme najbiednejší a uznávame, že takými sme. Raduj sa Jozef! Dávidov rod má očakávaného Kráľa a náš dom bude nádhernejší než Šalamúnov kráľovský palác, lebo tu bude nebo a my sa budeme s Bohom podieľať na tajomstve pokoja, o ktorom sa ľudia dozvedia neskôr. Bude vyrastať medzi nami a naše náručie bude kolískou pre dospievajúceho Vykupiteľa a naša námaha mu zabezpečí chlieb...Ó, Jozef! Budeme počuť Boží hlas, ako nás volá "otec a matka" ! Ó...!"

Mária plače od radosti. Aký šťastný plač! A Jozef, teraz kľačiaci pri jej nohách, plače s hlavou takmer ukrytou v širokých Máriiných šatách, ktorých záhyby padajú na jednoduché dlaždice izbičky.

Tu sa končí videnie.

Nádherný príbeh, skutočný príbeh. Milujem čítať túto knihu (ešte ich mám 9 pred sebou)  

Ďakujem, za požičanie knihy mojej tete Hanke, ktorá ani netušila, že Boh si poslúži jedným požičaním aj takto. Ja som mimochodom už v polovici knihy, ale kvôli vám, som sa vrátila na začiatok a načítala túto časť nanovo :-D. Boh to tak chcel, aby ste aj vy vedeli, aká Mária naozaj bola - pokorná, svätá, láskavá, trpezlivá, tichá, dokonalá...a to, aký bol aj Jozef - pre toto dostal všetky milosti, ktoré vám vyprosí, keď ho o niečo prosíte. Tak smelo do toho.

Ďakujem za prečítanie a prajem požehnaný Advent a pokojné  milostiplné Vianoce. Ivka  - Ježišova princezná :-)