(pre časopis Misionár)

Krátky rozhovorík pre Misionár - časopis redemptoristickej rodiny

1. Sestra Františka. Prečo zasvätený život a prečo práve františkánky? Aká bola motivácia takéhoto „životne dôležitého rozhodnutia“?

Najprv som objavila Boha a jeho lásku ku mne, potom sv. Františka a Kláru súčasne s nimi aj to, že majú bratov a sestry :) Priťahovala ma františkánska radikálnosť a jednoduchosť. Vlastne aj pritiahla a ešte stále konfrontuje a priťahuje. Veď ani zďaleka som sa im ešte nepriblížila. A tak by som chcela... Tento rozpor medzi ideálom františkánskeho života a realitou je užitočnou súčasťou života. Ako smerovka, ktorá ukazuje správny smer, no kráčať musíme my.

2. O. Fiore povedal, že dnes sa už často ani nepýtame „Prečo si vstúpil do rehole?“, ale „Prečo v nej ostávaš?“ Tak prečo? Čo je tým, čo Ťa drží v Kongregácii?

Neviem, kto je o. Fiore, ale viem, že ma raz veľmi oslovilo, keď sa ma jedna dievčina opýtala práve toto: „Prečo si zostala?“ Je mi jasné, že nestačí prísť, zisťovať pár ďalších rokov, či tam aj patríme a potom ostať, či odísť. Je tu ešte čas vernosti, čas, kedy „iba“ žiješ, prežívaš a užívaš. O to vlastne od začiatku išlo. Žiť a žiť poriadne tam, kde máš byť. Neznamená to vždy iba byť tam, kde chceš a robiť, čo chceš. (U mňa sa toho, čo som nechcela, nakopilo viac – som v reholi, do ktorej som nechcela ísť, mám rehoľné meno, ktoré som nechcela mať, študovala som na vysokej škole, ktorú by som si isto sama nevybrala a momentálne som aj v meste, kde som si myslela, že moje pôsobenie tu je riadny omyl.) Niekto ma možno práve poľutoval, no takto sa opakovane prejavuje Božia starostlivosť o mňa. „Povediem ťa, kam nechceš,“ (Jn 21, 18) - nie je to o vzdore a o robení vecí nasilu, ale je to o dôvere, že Boh ma vedie, ale súčasne dáva možnosť vybrať si slobodne a zodpovedne. Snažím sa odpovedať mu na jeho ponuky vždy rovnako a to slovom: „Dobre!“ Aj keď to stojí veľa preveľa, stojí to aj za to. Ešte mi neublížilo, keď som šla za tým, čo chce Boh a nie za tým, čo chcem iba ja.

3. V tomto roku zasväteného života budú často opakované slova Sv. Otca Františka: „Zasvätený život môže prebudiť svet.“ Ako týmto slovám rozumieš Ty? Čo hovoria do Tvojho života?

„Prebudiť sa“ v sebe obsahuje veľkú nádej. Že už je za nami nejaký ten deň plný života aj noc plná odpočinku. Prebudiť spiaci svet takým spôsobom, aký je preň najvhodnejší: nežne či hlučne, s pohladením po líci či skôr ním zatriasť… Cieľ je však jasný: prebudiť svet a pomôcť mu žiť. Skrze Krista, s Kristom a v Kristovi. Ak toto má pre tento svet urobiť práve zasvätený život, je to riadna výzva!

4. Čo bolo pre Teba najťažšie v rehoľnom živote a službe? A na čo sa teraz tešíš najviac?

Ľahšiu otázku ako to, čo bolo najťažšie, nemáte? Jednoznačne porovnávanie sa – dovolila som mu zničiť veľa, keď som sa vždy obzerala na iných a vyšla som z toho ako lepšia alebo ako horšia ako oni. Ani jedno mi však nepomohlo byť podobnejšou Ježišovi. Boh mi to pomáha už niekoľko rokov napraviť a tak viem, že už nemusím nikomu nič dokazovať a nemám najmenší dôvod porovnávať sa s inými – čo a ako robia, ako sa modlia, akí sú… Dosť! Nemusím nikomu nič dokazovať. Ani sebe, ani im, ani Bohu.

A na čo sa teším? Že dnešný deň prežijem s Bohom a čo najlepšie. A zajtra znova.

Uverejnené v Misionár 07/2015