Mám viacero informácií, kde sa dozvedám ako žijú ľudia v jednej malej krajine, pričom za ich hranicami zúrila vojna medzi veľkými krajinami. Uvedomil som si, že aj my sme momentálne v podobnej situácii. Vďaka Bohu to nie je podobné po hospodárskej a ekonomickej stránke.

Na koho tým myslím?  

Libanon už viac rokov padá na úplné dno. Chýbajú im lieky, elektrina aj základné potraviny.

Najväčšia nemocnica v Bejrúte zapína elektrinu len pri dôležitých operáciách. Majú nedostatok prístrojov, liekov i lekárov. Nemocnice žiadajú pacientov, aby si nosili vlastné lieky. A to pred niekoľkými rokmi boli na špičke v lekárskej opatere v arabskom svete.

Veľká explózia 3000 ton dusičnanu amónneho v bejrútskom prístave zrovnala so zemou veľkú časť hlavného mesta.

Natankovať v Bejrúte trvá osem až deväť hodín, pohonných hmôt je veľký nedostatok. Fungovanie čerpacích staníc organizujú vojaci, lebo sú ohniskami nepokoja. Chýba im aj palivo na kúrenie, ľudia mrznú na uliciach i doma. Mnohí majú prístup k elektrine len dve hodiny z dňa.

Zatiaľ čo tam ľudia zomierajú na liečiteľné choroby, polícia pri kontrolách nachádza každý týždeň tisíce liekov po exspirácii, ktoré priekupníci chceli predávať na čiernom trhu. Časť liekov sa pašuje do Sýrie, kde je po nich veľký dopyt. Potraviny zdraželi za posledné roky o viac ako 500 %. UNICEF uvádza, že viac ako 70% obyvateľov tu nemá prístup k čistej vode. Voda je veľmi drahá. V štáte vládne silná korupcia, politika je nestabilná.

Do krajiny ušlo takmer 1 milión sýrskych utečencov. Tí im situáciu nezjednodušili.... Podľa ACN - Cirkev v núdzi je tam horšia hospodárska situácia ako bola počas vojny v Sýrii.

Najviac ma však prekvapila informácia, ktorú mi povedal pri stretnutí libanonský biskup Mons. Jules Boutros.   Ich cirkev nie je chudobná, aj niektorí kresťania sú bohatí, len sa nemôžu dostať k svojim peniazom. Jednoducho majú všetci ľudia v krajine zablokované peniaze v libanonských bankách a nemôžu sa k nim dostať.

Situácia sa len pomaly začína meniť.

Koncom októbra odišlo v konvoji asi 6000 utečencov dobrovoľne späť do svojej krajiny. Libanončania sa snažia zabezpečiť, aby ich vlasť opustilo 15 tis imigrantov mesačne.

Libanon má 6,7 milióna obyvateľov. Milión utečencov predstavuje veľké bremeno pre ekonomiku.

Keď si to prepočítame na naše pomery, ako by sme tu žili, keby z Ukrajiny prišlo k nám 800 tis utečencov? Je to obdivuhodné ako sa naši ľudia zhostili úlohy pomáhať utečencom. Naši ľudia ešte majú dobré srdce a vedia byť milosrdní. Aj keď je veľa nervozity a obáv medzi nami, ja verím, že nedospejeme k takému krachu ako je to v Libanone. Modlime sa, aby pokoj a mier zostali v našich srdciach a boli aj v krajinách, kde ich momentálne nezažívajú.