Keď bol sv. Ján Pavol II. pred trinástimi rokmi v Petržalke na Sviatok povýšenia sv. Kríža, viackrát zopakoval: „O crux, ave spes unica! – Zdrav buď, kríž, nádej jediná!“

Dodal k tomu, že kríž je privilegovaný miestom stretnutia medzi ľudskou úbohosťou a Božím milosrdenstvom, víťazstvom nad zlom, porážkou smrti, sprostredkovaním života, znovunavrátením nádeje a zvestovaním svetla. Drevom, pri ktorom stoja dve ženy – Eva, ktorá podľahla pokušeniu neposlušnosti a v domnení, že siaha po božom živote sa vydala smrti; Mária, ktorá po ničom nesiaha. Naopak, v dôvere vydáva samu seba božiemu zámeru (porov. Homília sv. Jána Pavla II., 14.IX.2003, sviatok povýšenia sv. Kríža, Bratislava – Petržalka).

Kríž: Miesto stretnutia

Z ľudského pohľadu je kríž vykonaním rozsudku smrti nad človekom. Niet z neho cesty späť. Z kríža sa nezostupuje, na kríži sa zomiera. Z Božieho pohľadu je kríž presne tým istým vykonaním rozsudku smrti. No už nie nad človekom, pretože Boh nechce smrť hriešnika, ale jeho obrátenie (porov. Ez 18,23). A tak ani pre Ježiša pred krížom niet cesty späť. Zomiera na ňom, lebo je verný (porov. 2Tim 2,13). Je vždy verný.

Preto je kríž naozaj miestom stretnutia úbohosti a milosrdenstva, rozsudku a odpustenia, zrady a vernosti. Miestom, kde bude vždy znieť: „Otče, odpusť im!” a „Budeš so mnou v raji.”

Kríž: Porážka a víťazstvo

Vždy idú spolu. Vždy. Vždy je niekto víťaz a niekto porazený. No ten, kto je víťaz v ľudských očiach, môže byť v božích ten, kto prehral všetko. A zasa ten, kto je pre ľudí posledný lúzer, môže byť pred Bohom víťaz. Boh má často iné kritériá, pretože pozerá na svet cez optiku večnosti.

„V ukrižovanom Ježišovi Boh prichádza a chce dosiahnuť hriešnika v jeho najposlednejšej vzdialenosti, presne tam, kde sa ten stratil a vzdialil sa od Neho. Toto robí v nádeji, že konečne bude môcť obmäkčiť zatvrdnuté srdce svojej Nevesty“ (pápež František).

V bolesti Otca nad smrťou Syna už znie „Kristus... smrťou smrť premohol.“ Smrť zomrela, nie je už nepriateľkou, ale bránou. Už nie je strašidelným trestom za hriech, ale sestrou, ktorá nás vedie pred Otcovu tvár.

Len v pohľade na kríž sa dá pochopiť, kto je naozaj porazený, a kto je skutočný Víťaz.

Kríž: Život, nádej a svetlo

Kríž už nie je nástrojom smrti, ale stromom života, ktorého prvým ovocím je sám Kristus. Ten, ktorý prisľúbil večný život všetkým, ktorí sa sýtia jeho Telom a pijú jeho Krv. To sa nedá pochopiť, tomu sa dá len uveriť. Rozum tu musí zostať stáť, srdce sa musí rozbúchať, hlava skloniť a ... človek padnúť na kolená chváliac Vykupiteľa.

Len v takomto postoji úžasu je všetko jasné, lebo len pokánie v chvále otvára oči slepým a vyvádza z tmy do Božieho svetla rovnako, ako kedysi Pavla.

„Len v láske Ukrižovaného je odpoveď na onen smäd po nekonečnom šťastí a láske, o ktorom človek klame sám seba, keď sa snaží presvedčiť seba samého, že ho môže uhasiť idolmi poznania, moci a vlastníctva“ (pápež František).