Korupcia na školách v Albánsku je desivá. V niektorých prípadoch študenti na skúšku prichádzajú s obálkou, lebo vedia, že ak obálka nebude súčasťou testu, tak zápis do indexu nebude súčasťou skúšky...

Pred týždňom mi zavolala jedna kandidátka. Už býva so sestrami a zároveň študuje. Chcela sa poradiť. Zo skúšky už raz vyletela, lebo si ju odmietla kúpiť. Ďalší "výlet" by znamenal aj odchod zo školy. Ona v tom mala celkom jasno... Len... Ono tá korupcia je naozaj svinstvo (pardon za výraz). Až také, že predstavená bola ochotná tú skúšku zaplatiť... (teraz dúfam, že sa nikto nepohorší, lebo to naozaj nie je cieľom tohto blogu; nikoho nesúdim. Skôr naopak, chápem to).

Tak sa ma pýta, že čo s tým. Nebolo mi ľahko. Viem, že je dobrá študentka. V poslednom ročníku. A koniec-koncov, tých 50 či 100€ nie je až taká závratná suma. No vedel som, že mám pred sebou dušu zo zrnkom svätosti a nejde o pár korún. Vedel som, že môžem očakávať veľa. "Nepredávaj svoju česť", bola moja reakcia. "Aj keby si mala kvôli tomu vyletieť zo školy. Dôveruj Pánovi a nepredávaj svoju česť. Neskrývaj sa za predstavenú, ktorá je ochotná to zatiahnuť ."

Poprosila ma o modlitbu s tým, že predstavenej povie, že na skúšku pôjde bez úplatku.

Týždeň bolo ticho. A dnes mi volá a hovorí: "Bola som sa v škole zapísať na skúšku... A na rektoráte mi povedali, že však ju už mám spravenú..."  Možno si viete predstaviť tú radosť v hlase... Tak som kul železo, kým bolo horúce: "Heej? A teraz čo?" Pri odpovedi: "Nič, už len obhájiť diplomovku."  Som skoro spadol zo stoličky :)

Takto to dopadne, keď sa spoliehame na Boha. Niet sa čomu diviť. Údiv nad zázrakom (ako sa často stáva zástupom, ktoré sprevádzajú Ježiša) je znakom malej viery. Kto dôveruje Bohu, ten sa pri zázraku nediví. Len chváli Boha za jeho vernosť, za to, že naozaj dáva stonásobne...