Cintoríny sú plné svetla ale i smutných duší... Šúchajúcich nôh, či ťažko sa pohybujúcich francúzskych barlí... mám čo oplakávajú svoje deti a veľmi, veľmi by im priali, aby boli v nebi. No nebo je niekedy v srdci mamy.

"Viete, ako mi chýba," šepká mi starká pri  hrobe. "Tu je on, môj syn," ukazuje na čerstvú kopu hliny. 

Chcem jej niečo povedať, no nenachádzam slová. Dnes farár v kostole vravel, že môžeme závidieť tým, čo sú už tam hore..., že sa k nim môžeme modliť a prosiť o orodovanie. Lenže tá starka a ani ja, sme na  takúto závisť nemali chuť. 

Len sme tam ticho stáli a mysleli na ľudí, ktorí za hlboko zapísali do našich sŕdc.

"Nemal ešte zomrieť, je to môj syn," krútila neveriacky hlavou. "Kto ma príde navštíviť? Kto mi opraví vodu, kto? Bože prosím ťa, vysvetli mi to, lebo ja to stále nechápem...." Po tvári jej stekali slzy.

Nevedala som odpovedať a tiež sa mi žiadalo, pýtať sa. No čas ma naučil veriť, že slzy a samota ľudská bude pretavená v dobro. Že tam na cintoríne nič nekončí, aj keď sú tieto dni - dňami radostno-bolestnými. Časom kedy sa nebo dotýka zeme... Cítite to aj vy?

Nie každý to chápe. 

V tieto dni prichádzajú na cintoríny rôzne bytosti:

Tie, ktoré sú ľudské a hľadajú cestu k Bohu... (vnímajúc v srdci prázdno a bolesť nad odchodom milovaného či milovanej)

Tie, ktoré sa vytešujú a spievajú ódy na nebo /myslím, že netušia aké je to ťažké, keď stratia blízkych/

Tie, ktoré zapália sviece a položia vence, otočiac sa okolo a skontrolújúc výzdobu okolo (kto má krajší hrob)

Tie, čo konečne po roku sú schopní s rodinou predebatovať udalosti uplynulého roka... (á, konečne sme sa stretli)

Všetko sú to bytosti, ktoré raz dostanú odpoveď na všetky otázky a verím, že sa raz naučia závidieť tým, čo sú hore....

Starká, neviem čo by vás potešilo, viac ako objatie a ticho som vám dnes nevedela dať. 

Priznávam, že v týchto dňoch sa modlím za duše, aby sa z očistca dostali do neba, ale aj za tých, čo prekročili cintorínske brány. Vstúpili na miesto, kde ich raz prinesú a bude to v situácii, keď už nebudú môcť bojovať o dobro vo svojom srdci.  V tej chvíli už budú pozemské i nebeské karty rozdané...

Nech je im aj nám nebo blízko a kým duše zomrelých v ňom môžu už prebývať, nech ho my nosíme v srdci.