Všimli ste si, že chybu urobíme zväčša preto, že si myslíme, že je to tak správne alebo normálne ?
NORMÁLNE, BEŽNÉ A DOBRÉ
Pre mňa bolo normálne, že sa ľudia v manželstve hádajú- treba sa s tým zmieriť a zasa to prejde...Prijala som to ako fakt a ako pravdu. Veľmi mi to neladilo s citátmi z Božieho slova, ako „Slnko nech nezapadá nad vaším hnevom“ (keďže keď už sme sa pochytili my – tak to už bolo dávno po západe slnka J ) a tiež som nerozumela tomu : „Hneváte sa, ale nehrešte...“ Normálne však nemusí znamenať dobré alebo správne- denne lekári vykonajú tisícky potratov- dalo by sa povedať, že je to pre nich normálne- ale my vieme, že to je ZLÉ, NESPRÁVNE a HROZNÉ, denne ľudia okrádajú iných ľudí, stŕhajú im zo spravodlivej mzdy- toto ich bežné konanie je tiež ako mnoho iného normálneho a bežného NESPRÁVNE a ZLÉ. Normálne a bežné je dnes už málokedy aj dobré a správne.
Čím viac vnikám do Božieho Slova a beriem si príklad z manželstiev okolo seba, tým viac začínam rozumieť Božej vôli s manželstvom a jeho „komplexnému plánu“ pre nás. Božia vôľa nie je, aby rástol náš hnev, ale láska. Ak uveríme, že je to tak dobré, že na seba kričíme, neúctivo sa rozprávame alebo ticho rebelujeme a robíme si napriek, lebo každý je len človek,.. lebo som už bola unavená...prijímame to ako pravdu a správne konanie a stane sa z toho náš ZLÝ ZVYK (nielen) v manželstve.
POSTATNÉ a NEPODSTATNÉ KONFLIKTY
Konflikty a sporné i záťažové situácie sú časté, ale to neznamená, že ich musíme riešiť neúctivou hádkou.
Uvedomila som si, že na šéfa sa človek nevykričí, nebúcha pred ním dverami , nevynadá mu a jednoducho neodíde z práce, pretože pred ním máme rešpekt a prejavujeme mu úctu. Božie slovo hovorí, že máme „pokladať jeden druhého za vyššieho“. Ak sa nám v práci niečo podstatné nepáči, poriadne sa na tento rozhovor pripravíme- naformulujeme si „našu reč“ a počkáme na vhodnú chvíľu- dokonca to na viackrát odložíme, len aby sme vytvorili vhodné podmienky. Ak sa náš konflikt v manželstve týka niečoho podstatného, postupujme podobne - pripravme si vhodné nezraňujúce slová, vyberme dobrý čas a nezabudnime celú vec vložiť do Božích rúk a sprevádzať modlitbou.
Mnoho konfliktov je nepodstatných a stačí sa jeden druhému uhnúť namiesto toho, aby sme stále do seba narážali. Rast v trpezlivosti nikomu neublíži- a znamená aj priamy rast v láske, ktorá je „trpezlivá a dobrotivá“. (Pre tých, ktorí si ako ja mysleli, že bude super, ak za prvý rok manželstva vychytajú NARAZ VŠETKY chyby na oboch stránách...-naša teória je podobná mission impossible :) ).
PREPÁČ a ODPUSŤ
Nahnevať sa, že len čo ste odpratali všetko zo stola a váš manžel tam vzápätí navŕšil nový stoh z letákov zo schránky a jeho osobných vecí , je úplne prirodzené- dôležité je, čo s touto emóciou urobíme- či sa ju naučíme ovládnuť a môžeme postupovať cestou dokonalej svätosti ( odpratať veci a Bohu poďakovať za svojho manžela/ku) alebo prirodzenej úcty (pokojne poprosiť manžela, či by veci mohol odložiť, pretože stôl potrebujeme na prestretie obeda) alebo môžeme nechať hnev prerásť našu lásku. Hoci môžeme niekedy zlyhať a „vybehnúť“ na toho druhého, je podstatné priznať svoje zlyhanie a poprosiť o prepáčenie. S tým súvisí to „Hneváte sa- ale nehrešte“ . A čo sa týka slnka nezapadajúceho nad naším hnevom- večer naozaj nie je najvhodnejší čas na riešenie konfliktov, sme unavení z dňa a je lepšie radšej tráviť čas pri niečom príjemnom, čo je dobré ÚMYSELNE pripravovať- film, pochúťka, vtipy, hra, prechádzka, malý výlet...
Vážme si čas, ktorý máme spolu a užívajme si ho s vďakou Bohu za to, že náš manžel/ka je dar hodný úcty a obdivu.
Tento blog venujem naším priateľom Vierke a Marekovi, ktorí nám pomohli vidieť túto pravdu a môjmu trpezlivému a dobrotivému manželovi, ktorý mi je veľkým vzorom .