Do súčasného zamestnania som nastúpila v roku 2014. Od začiatku ma ľudia tam neprijali, rovnako ako neprijali, keď som vstúpila do misijnej školy a získala certifikát. Neustále musím počúvať reči o tom, ako som nemala žiť, že moja mamička oklamala môjho otca a tým pádom som sa nemala narodiť a že neexistujem a že treba so mnou tak zaobchádzať, ako s človekom, ktorý neexistuje. Taktiež musím každý deň počúvať reči, ktoré sa nezakladajú na pravde a ľudia ich šíria ako pravdu. Sú to samé klamstvá, osočovanie a hriechy, doslova do neba volajúce hriechy volajúce o pomstu. Keď si človek prečíta slovo "pomsta", určite na to v súčasnosti existuje samozvaný zákon, ktorý je proti mne potrebné použiť. Zavďačte sa v živote niekomu, ak máte takýto profil u druhých...

 

Post z FB

Vulgarizmy.... od ľudí... hovorím, to hovoríš mne? Nie...

Šéfe, ľudia tu nadávajú, môžete s tým niečo urobiť?

A čo by som s tým robil, to nebudem za každým chodiť a hovoriť mu, aby nenadával...

Bola som s priateľmi na kúpalisku a tam muž so ženou, plávam si a mám fajn deň a ten chlap začal po mne vyzapovať vulgarizmy.

Bola som na pochode za život a chlap s dvoma ženami, obrátil sa ku mne a začal po mne vyzapovať vulgarizmy.

Bola som v práci a osoba v červenom tričku (vyššia pozícia, jedna osoba z Košece asi) začala po mne vyzapovať vulgarizmy.

Blondýna potetovaná vyzapovala po mne vulgarizmy a vraj si mám hľadať milencov (tetovanie je z katolíckeho pohľadu nesprávne, je to kult tela a tým pádom je to hriech proti prvému Božiemu prikázaniu).

Ani jeden krát som nič nepovedala.

V práci začali od rána po celú smenu vyzapovať vulgarizmy so slovami, vypadni, odíď, nechceme ťa tu.

Stačilo, aby šéf zakročil a povedal, že takéto správanie tolerovať nebude, ale nestalo sa tak.

Zrazu sa na mňa niekto sťažuje, že ja tak rozprávam a že ak sa to bude opakovať, budú na mňa volať políciu, posledný prípad je zo začiatku júna 2023. Najskôr ma tá osoba obvinila, že ja tak rozprávam a potom, že sa pôjde sťažovať na personálne.

Ako sa mám dovolať spravodlivosti, keď ma slovne urážajú, navádzajú ma, aby som s ich hriechom súhlasila a keď sa bránim a nemám záujem prisvedčovať na ich zlo, tak podajú proti mne sťažnosť a podpíšu ju aj traja šéfovia - to je už bossing (keďže šéf vie, že sa toto deje a navyše mi strhnú z platu).

Keď tam ľudia vykrikovali, vulgárne nadávali, nikto nič nepovedal, vraj sa boja, išlo o samých chlapov? Nie, jeden chlap z IL, ktorý tak hovoril, čo si ja pamätám a potom "vyššie" postavené osoby, ako sa sami nazývajú, ale bez etického správania, ktoré je asi bežné vo výrobných firmách, napr. mi radili, aby som si hľadala milencov, vraj som pobehlica, vraj to mám robiť ako teploši, proti prírode a podobné urážky. To mám s takým správaním u druhých súhlasiť? Tak keď som to spomenula, že sa toto deje, tak nikto mi neveril. Hrajú tam veci z mojej minulosti prispôsobené ich mentalite. Asi s tým už nič nenarobím, plánujú ma určite vyraziť. Vraj sa ma boja.

A čo mám povedať ja ako presvedčená katolíčka, ktorú navádzali na hriechy Sodomy a Gomory? To sa vraj nepripúšťa, keďže ma začali hanobiť a urážať dávno predtým, ako by som si bola na to len pomyslela. Špinavosť. Žiaľ, aj od niektorých na misijnej škole či v kostole, kde by to človek najmenej čakal. Keďže chcem misijne pôsobiť, nebudem sa tak vyjadrovať. Nedá sa ani opísať, čo som musela denne zažívať v práci, keďže som nechcela sama odísť z dôvodu, že sa mi práca páči.

Nejako ma musia predsa vyhnať, robiť mi to, čo mi najviac ubližuje.

 

Post z FB

Keď som sa pripravovala na misijnej škole na misie, páter mal prednášky. Prišla reč aj na tému, ktoré obdobie v histórii sa nám páčilo najviac a kedy by sme chceli žiť. Chlapi, to jest mužské pokolenie, ktoré tam bolo uviedlo, že by chceli žiť v období bojov, počas tých rôznych dobýjaní zeme či národov. Keď sa mna opýtali, povedala som, že ja boje nemusím a chcela by som žiť v nejakom období, kde boje neboli, obdobie pokoja. To mi hneď protirečili, že veď na to idem do misií, aby som bojovala. Jednoducho, inak to nejde. V tom čase som prežívala obdobie, že ja chcem žiť v pokoji, ohlasovať evanjelium. Takže vôbec neviem, prečo ľudia hovoria, že sa ma boja, vraj som nebezpečná. Neustále ma provokujú, všetko si vysvetľujú úplne opačne. Nerozumim ich mentalite. Mne vyhovuje žiť v súčasnosti, bavia ma technológie a mnoho vecí je dobrých a zjednodušených, napríklad nemusí sa prať v potoku a variť na ohni, ale máme práčku a sporák. Ale ak by som si mala vybrať obdobie, tak keď Ježiš Kristus chodil po zemi. Počuť Ho evanjelizovať a vidieť. Preto ma to ani veľmi neťahá teraz do Svätej zeme, keďže je tam prázdny hrob. ...

 

Mám misijné povolanie od Ježiša Krista, nie od človeka. Ľudia neprijímajú moje slová a neprijímali ich nikdy.

Ak som niekedy vedela, že je niečo nesprávne, ľudia mi povedali, do nikoho a ničoho sa nestaraj. Teraz mi vyčítajú, prečo som niečo nepovedala. Predpokladám, že ide o tých istých ľudí.

Čo teraz robiť, ako misijne pôsobiť, keď kdekoľvek sa objavím, počúvam len, čo zlé som urobila a ako mi nemôže byť odpustené? "Nehádžte perly sviniam", mi povedal jeden katolícky kňaz. Naozaj nemám záujem sa takým ľuďom doprosovať. Na druhej strane, ak ma Ježiš Kristus volá, aby som ohlasovala evanjelium, hovorila pravdu o Bohu, evanjelizovala, musím tak urobiť, lebo pri poslednom súde môže Boh povedať, "prečo si zakopala svoj talent v záhrade?, mohla si toho viac urobiť".

Toľko zla je na zemi a naozaj, všetko sa zdá byť stratené.

 

Tak napríklad som uvažovala, že napíšem pápežovi Františkovi. Bolo to ešte asi v roku 2018, keď som videla fotku na Instagrame, ako boli vo Vatikáne na návšteve ľudia z Amazónie a modlili sa za pápeža a položli mu ruky na hlavu. Tak som vedela, že tu niečo nesedí, lebo odkedy mám toto Božie volanie (najmenej 10 rokov), tak sa vzdelávam vo veciach katolíckych. Vedela som, že nechať si pokladať ruky na hlavu od inej osoby ako od katolíckeho kňaza nie je správne. To ma hneď aj napadlo a chcela som napísať pápežovi, aby sa zriekol všetkého, čo by mohlo mať negatívny dosah. Lebo to sami teraz vidíme, čo aj ostatní radi schvaľujú, že ženy môžu byť kňažkami (podľa mňa je to absolútne vylúčené a preto sa ma treba navždy zbaviť). Napísala by som pápežovi: Svätý Otče, všimla som si vašu fotku na Instagrame, a ako vám návšteva z Amazónie pri modlitbe pokladá ruky na hlavu. Nie je to správne. Mali by ste si vyžiadať vždy len požehnanie od katolíckeho kňaza. Už to viac nerobte. Je to pre vaše duchovné dobro. Fajn, a čo sa potom stalo? Pápež konal omšu v bazilike spolu s tou modlou, ktorá je vraj ešte vždy vo vatikánskych záhradách schovaná. Pápež ďalej propaguje ako správne očkovať sa vakcínami, ktoré obsahujú bunky nenarodených detí. Schvaľuje konanie toho kňaza, ktorý propaguje LGBTI zväzky a to všetko je jedno veľké klamstvo diabla. Ak to robí nevedome, treba ho upozorniť, ale ak vedome, je to nepochopiteľné. Môže stiahnuť veľa ľudí do pekla. Navyše mi ide hlavne o jeho dušu. Tak prosím presvedčených katolíkov, ktorí majú nejaký dosah na pápeža Františka, aby ho oboznámili s týmito skutočnosťami. Peklo existuje a padajú doňho práve také typy, ktoré neveria, že to miesto existuje alebo ľudia, ktorí hovoria, že Boh prepáči každý zlý skutok alebo ľudia, ktorí sú ľahostajní vo viere v Boha alebo v Neho neveria.

 

A teraz si predstavte, že ja mám takéto názory a kto vie o nich? Nikto. Ak však len raz slovíčkom spomeniem, že niečo nie je správne, že niekto vedľa mňa koná hriech, už sa to rieši, že som im ublížila nejako na duši a možno aj na tele. Ale to, čo ja musím každý deň počúvať na svoju adresu, je psychicky ťažko zvládnuteľné. Sú to neustále urážky typu, aby som robila ťažké hriechy Sodomy a Gomory, dokonca mi ponúkajú, aj kto by bol pre mňa najvhodnejší milenec. To nie je násilie na mojej osobe?

 

Som pravoverná katolíčka. A takých teraz odstraňujú. Diabol o nás určite vie a bojí sa nás. 

Inšpirujú ma životopisy svätých a hlavne životopis svätej Terézie z Avily.