Vzhľadom na vonkajšie okolnosti som nútená napísať tento príspevok. Vopred hovorím, že nemám rada a nepáči sa mi ohováranie, ale obrániť sa, keď ma osočujú a uviesť veci na pravú mieru považujem za nevyhnutné. Ak na mňa človek zaútočí a pritom nič o mne nevie, radí mi hľadať si milencov a žiť ako pohan, musím zareagovať.
Vzhľadom na vonkajšie okolnosti som nútená napísať tento príspevok. Vopred hovorím, že nemám rada a nepáči sa mi ohováranie, ale obrániť sa, keď ma osočujú a uviesť veci na pravú mieru považujem za nevyhnutné. Ak na mňa človek zaútočí a pritom nič o mne nevie, radí mi hľadať si milencov a žiť ako pohan, musím zareagovať.
Ježiš Kristus ma zavolal do misijnej školy. Nemala som ani tušenia, aké útoky od ľudí budem musieť znášať.
Túžbu po misijách som mala v živote viackrát. Keďže som skôr hĺbavý typ a nie veľmi priebojná a taktiež introvertka, nechávala som si to pre seba. Až raz pred niekoľkými rokmi som sa zastavila pri jednom kostole v nejakom meste, asi v Bratislave. Spomínam si na to už len hmlisto. Páčia sa mi kostolné veže, najmä starých kostolov a keď mám príležitosť, vždy sa v nejakom kostole zastavím. Tak aj teraz, už z diaľky som videla vežu kostola a hovorím si, idem tým smerom, zastavím sa. Akoby ma tam niečo ťahalo. Väčšinou si kostol pozriem zvnútra, ak je možnosť a pomodlím sa. Tento kostol bol však zatvorený, tak som si len prečítala oznamy. Stálo tam, že škola sv. Alžbety usporadúva misijnú prípravu a potom sa následne ide do Afriky. Veľmi ma to zaujalo, bolo to však nemožné kvôli rôznych okolnostiam, aby som na tú prípravu chodila. Vtedy som začala opäť na túto vec - misiu - intenzívne myslieť. Po čase to prešlo a zaujalo ma niečo iné.
V roku 2018 alebo 2019 som v časopise Posol čítala príspevok jednej misionárky, ktorá bola na misiách v zahraničí. Písala, ako to tam bolo pre ňu náročné, zakladali novú misiu a nemali takmer žiadnu pomoc. Tiež sa zdá sa, že s kolegyňou misionárkou boli rozdielne povahy, takže to pre ňu bolo veľmi ťažké. Veľmi ma zaujala tá náročnosť, ktorú tam museli zvládať a začala som uvažovať nad tým, že sa do tejto misijnej školy prihlásim, lebo nebola obmedzená vekom (ako majú napríklad Saleziáni). Väčšinou nerobím tak, že sa s niekým radím, len konám. Teraz som sa však začala radiť a rozprávať o tom s viacerými ľuďmi. Ešte som si hovorila, že ja neviem, čo s tým začínam, prečo sa pýtam na názory ľudí, veď som rozhodnutá tam ísť. Tak či onak, nakoniec som poslala žiadosť a všetko, čo na prijatie požadovali. V tom roku však ako naschvál ročník neotvárali pre málo záujemcov. Veľmi ma to sklamalo, lebo som to považovala za poslednú možnosť, mám už totiž dosť veľa rokov. Na druhý rok otvárali ročník a ja som sa na poslednú chvíľu prihlásila.
V minulosti som sa stretávala s ľuďmi, ktorí hovorili o mne nepravdy a domýšľali si o mne a šírili to ako pravdu. V roku 2018 som začala tvoriť webovú stránku s obsahom a chodili mi podivné spamy s tým, že ľudia sú proti takejto činnosti odo mňa. Aj v práci som zažívala občas nejaké slovné útoky na moju adresu.
Po príchode na misijnú prípravu som vnútorne pociťovala, že Ježiš Kristus chce, aby som tu bola, že ma tu chce. Aj páter, ktorý nás mal na starosti hovoril, akoby na potvrdenie, všetci, ktorí ste tu, vás Pán Ježiš zavolal. Kvôli osobným okolnostiam som predpokladala, že nepôjdem do zahraničia po príprave, aj keď som po tom veľmi túžila. Mojím snom bola a stále je Afrika. Počas prípravy sme mali viaceré možnosti, do ktorej krajijny na misiu ísť, ale žiadna možnosť nebola Afrika. Tak či onak, nevyšlo mi to a musím ostať na Slovensku. Páter nám povedal, aké sú možnosti a kto nejde do zahraničia, má si nájsť vlastnú misiu. Misiu som už mala, tú na internete, robiť dobré veci a hovoriť o Ježišovi. A to sa mnohým nepáči.
Neustále zažívam rôzne útoky od ľudí, ktorí mi chcú neustále prikazovať, čo mám robiť a čo nie. Navyše sa neustále vŕtajú v mojej minulosti a hovoria, že nevedia pochopiť, že som katolíčka (vraj o tom nikdy nevedeli) a že po tom všetkom, čo som urobila zlého (nemám poňatia, o čom hovoria), nemôžem pracovať ako misionárka. Nie je vraj možné, aby ma Ježiš Kristus zavolal. Každý deň počúvam na seba rôzne klamstvá, čo zlé som urobila a už ma to vážne prestáva baviť. Dnes ma už naozaj osoba, ktorá mi pred časom tvrdila, že je rozvedená, povedala, že som chorá a mala by som brať lieky na hlavu. Táto istá osoba mi pred pol rokom radila, aby som si hľadala chlapov, že som stále sama a takéto reči. Že ma nikto nebude chcieť, keď ja budem na internete niečo tvoriť. Sú to také reči, z ktorých sa mi obracia žalúdok a naozaj neviem, kde na to tí ľudia chodia. Mohla by som napísať celú knihu tých výrokov, čo som sa o sebe dozvedela a nezakladá sa to na pravde. A teraz táto osoba mi hovorí, že ma pozná z minulosti a mala by som brať lieky na hlavu. Provokácie začali aj od tejto osoby (asi si to nepamätá), ale keď taká osoba, čo mi radila, aby som si hľadala chlapov mi ide hovoriť, že mám brať lieky na hlavu, považujem to za útok podradného úbožiaka, lepšie povedané úbožiačky.
Absolvovala som aj ročný program spoločenstva Ladislava Hanusa, kde som si zopakovala všetky katolícke pravdy a jedna z nich hovorí, že Boha máme počúvať viac ako ľudí. Ak som sama vnútorne pociťovala a páter to aj potvrdil, že Ježiš Kristus ma na tej príprave chce, dokonca je rád, že som prijala Jeho pozvanie, mám počúvať Boha - Ježiša Krista a nie ľudí. Ľudia chcú len prikazovať a nechcú vidieť alebo prijať, ako to v skutočnosti je. Ježiš Kristus ma zavolal do misijnej školy preto, aby som šírila evanjelium, nie aby som absolvovala misijnú prípravu a potom nechala všetko tak. Nevidím, že by sa tam alebo onam na katolíkov tak útočilo, možno tak v zahraničí. Je to na neuverenie, že sa takéto veci dejú aj na Slovensku, a práve mne.
Prežívame Veľký týždeň a naozaj nemám v úmysle ukrajovať niečo zo slávy Ježiša Krista, ktorého považujem za môjho jediného Pána a Spasiteľa. Nech mi Pán Boh pomáha plniť Jeho svätú vôľu. Tak sa hovorí v starých spisoch.