Múry medzi ľuďmi sa rúcajú hrou v karty. Aspoň tomu verím. Nehrám dobre karty, možno preto rúcam múry. Ľudia sa hneď zblížia, keď vidia, že i ten druhý je len človek.
Vždy keď prišiel do môjho života nový priateľ, stal sa pre mňa nachvíľu nosičom mojich myšlienok. Akonáhle mám voľnú chvíľu napádajú MA zo všetkých strán. Nie priatelia, ale myšlienky. Málokedy stoja za reč, ale nového priateľa potešia. Hneď ako sa tento človek objaví, som si istá, komu ich zavesím na nos.
Smutné je, že po čase už necítim tú potrebu a že uši nového priateľa nie sú už dlhšie zvedavé na moje výlevy.
Chcem prežiť život s niekým, kto bude stáť o moje myšlienky. Navždy už. Potom mu poviem „Klobúk dole.“ Občas o ne nestojím ani ja sama.