Jubileum je vždy dôvodom na oslavu, na slávnostnú chvíľu, kedy sa zastaviť a zamyslieť, urobiť bilanciu a premýšľať o budúcnosti. 700 rokov našej obce je dôvodom uvedomiť si spolupatričnosť k tomuto miestu, kde žijeme, ktoré sme zdedili a ktoré odkážeme budúcim generáciám.

Nevieme presne kto a kedy našu obec založil, lebo najstaršia doložená správa o existencii obce nie je dátumom jej vzniku, ale dokladom jej jestvovania. Ale vieme, že generácie, ktoré tu existovali, budovali svoju existenciu a zveľaďovali prostredie, v ktorom žili, v jednote s Bohom. Viera, ktorá bola súčasťou radostí i bolestí obyvateľov našej obce, zo všetkých vytvárala jednu veľkú rodinu rodín, kde pulz života jednotlivcov i celej obce bol poznačený slávnosťami slávenými vo farskom kostole. Odtiaľ sa napríklad vychádzalo, aby sa šlo požehnať polia a vinice a prosiť o úrodu, sem sa spoločne prichádzalo ďakovať za každé dobrodenie, tu sa učili vzájomne niesť si bremená, chrániť spravodlivosť a poriadok, učiť sa čestnosti, pracovitej obetavosti a zúčastniť sa radostných aktivít pre dobro všetkých. Tu sa človek posväcoval v rodinnom i spoločenskom živote obce.

Takúto Cirkev, ako kvas a svetlo spoločnosti, si prial jej zakladateľ Ježiš Kristus, a takúto Cirkev si prajeme všetci: blízku človeku, odvážnu v smerovaní, vytrvalú v posväcovaní.

Je jasné, že účinnosť kresťanstva v dnešnom svete, ktorý prechádza epochálnou premenou, je inak podmienená ako v minulosti. V súčasnosti táto účinnosť kresťanstva vo veľkej miere závisí od našej schopnosti umožniť ľuďom objaviť jeho dôležitosť nielen pre spirituálny svet alebo pre nadprirodzenú spásu, ktoré sú pre mnohých nejasné, ale pre bežný súkromný a profesionálny život celej osoby. Dnes je veľmi potrebné vidieť a zažiť, že jedine Kristus umožňuje človeku naplno pochopiť seba samého.

Mnoho kresťanov nechápe túto zmenu a oplakáva minulé časy, alebo sa uzatvára do seba. Výzva, na ktorú naše cirkevné diecézy a farnosti musia adekvátne odpovedať dnešnému ľudstvu znie: ako môže Ježiš Kristus obnoviť tento život a svet? Kde a ako môžeme dnes stretnúť Ježiša Krista, ktorý dáva nádej?

Skĺznuť do jednoduchého, neustále opakovaného potvrdzovania viery by bolo chybou a prejavením nepochopenia doby. Farnosti, a teda aj naša, sú volané, aby vyšli do mnohých púští: vonkajších (hlad, smäd, opustenosť, chudoba,...) i vnútorných (zmätok, prázdnota, únava,...), v ktorých žije dnešné ľudstvo. „Cirkev ako celok – povedal pápež Benedikt XVI. – teda veriaci a ich pastieri sa musia spoločne vydať na cestu, aby vyviedli ľudstvo z týchto púští k priateľstvu s Božím Synom, ktorý dáva život v plnosti.“

Cirkev je dnes volaná uvedomiť si, že nežije sama pre seba, ale že je pre ľudí svetelným bodom, silou jednoty a znamením láskyplného spoločenstva Boha Otca, Syna a Ducha Svätého. Preto dnešná spoločnosť od Cirkvi žiada – a má na to právo! – to, čo Cirkev má najvzácnejšie: skrze bratské spoločenstvo jedného srdca a jednej duše umožniť stretnutie s jej vzkrieseným Zakladateľom, ako to bolo za prvých kresťanov.

Ochotní a nezištní ľudia podľa príkladu Ježiša Krista, ktorí prispeli k vybudovaniu dejín Záhorskej Bystrice, sú teda potrební i dnes. S radosťou môžem konštatovať, že v súčasnosti máme takých ľudí a ich obetavou láskou a plodmi ich génia, v súčinnosti s Božou priazňou a pomocou už prekonávajú bariéry každého druhu a trpezlivo sa nasadzujú nielen pri obnove farského areálu, ale aj pri vytváraní nového poriadku farského spoločenstva, kde už viac neplatí „ja sám pre seba“, ale „ja s tebou pre nás“. V tomto svetle sa farnosť už viac nejaví iba ako zemepisná jednotka Cirkvi, ale ako rastúca sieť trvalých bratských vzťahov, kde kňaz je hnacím motorom spoločenstva. Ako semienko medzi ľuďmi a organizáciami dúfame, že kultúra dávania, prijímania a pokoja, o ktorú sa snažíme, prinesie mnohoraké plody pre radosť všetkých.

Ľudovít Pokojný
duchovný otec farnosti

prejsť do fotogalérie na oslavy 700. výročia Záhorskej Bystrice

prejsť do fotogalérie na slávnostnú hodovú svätú omšu