V dave šumí tiché očakávanie. Dnes má prísť Kráľ. Neuveriteľné! Príde k nám, do nášho mesta! Kto by to bol povedal, že si vyberie práve nás. Ničím sme si tú výsadu nezaslúžili, možno skôr naopak. Ale On sa predsa rozhodol prísť.

Sme teda tu – vpredu sedia, stoja či kľačia deti, za nimi v tesnom závese ich rodičia, po stranách, v strede, vzadu mladí a starší všade pomedzi. Zišlo sa nás tu hojne, snáď okolo 300. Mnohí stoja aj vonku, s kočíkmi alebo deťmi na rukách, aj tí, ktorým býva vnútri zle, aj tí, ktorí sa trochu boja davu... Ticho rozmýšľam, akí sme to tu vlastne ľudia, čo máme v sebe, v srdciach, prečo sme tu?

Celý týždeň je človek zavalený povinnosťami, mnohí prišli s vráskami na čele, lebo ich malé či veľké deti ochoreli, iní sa trápia v práci s termínmi, dodávkami, účtovníctvom. Niektorých bolí hlava, lebo na nich niečo lezie, iní sa z choroby práve dostali a potom sú tu takí, ktorých netrápi nič, ale tuším je ich menej. Aha, práve tam sedia tí, ktorých sužuje jedine láska - J zaľúbenci a tamto obďaleč mladomanželia ruka v ruke so srdcom plným toho najnežnejšieho citu. Poniektorí mladí majú úsmev na tvárach a cítiť, že je im s kamarátmi dobre. Iní sú zas zamyslení, skrúšení alebo ich trápi nenaplnené srdce. Smútok kvôli vzťahom, zmarenej skúške, straty vecí alebo dokonca blízkej osoby sa dá vyčítať v očiach viacerým. Je tu tiež mnoho tých, čo sa boja. Áno, boja – ľudí, pocitov, chorôb, smrti, seba samých a niektorí aj Boha. Najhoršie na tom je snáď to, že to možno nikdy nikomu nepovedia.

Vo vzduchu visí očakávanie...Tehotná mamička si práve podvedome pohladila bruško a jej bielo-zelená tvár prezrádza, že by potrebovala viac vzduchu. Viac je takých, ktorí s niečím zápasia. Napr. tamtomu pánovi sa v tvári zračí veľká strata, zomrela mu žena, s ktorou prežil 40 rokov a mladík na schodoch nespravil skúšku, drvil sa na ňu celé týždne. Mnohé mamičky si pretierajú oči, pretože v noci spali dokopy dve hodiny - buď dojčili alebo museli bdieť pri vracajúcom či v horúčke sa zmietanom dieťati. Študenti zas zhltli za noc celé skriptá a teraz majú problém s trávením. Babičku trápi bolesť v rukách, nohách, chrbte... všade? Je tu aj on – opustila ho žena. A aj ona – zistila, že manžel ju podviedol...

Je nás tu mnoho. Koľko ľudí – toľko príbehov. Všetci prišli a čakajú na Kráľa. Uverili v Neho a zverili mu svoje životy. Jeden nedávno, iný pred mnohými rokmi. Sú tu však aj takí, ktorí neveria a predsa prišli, lebo... ich niekto zavolal, prinútil, poslal, pritiahol. A možno sú len zvedaví a chcú... veriť, ale....

Mnohí sme tu a čakáme. Sme veselí aj smutní, odovzdaní aj zúfalí, plní lásky, aj ľahostajní, počúvajúci aj unavení počúvať, dychtiaci po slove, aj obrnení múrom skepticizmu... Kto nás bude súdiť?

Od stien sa zrazu odrazí výkrik ročného dievčatka: „tata dě je?“. Všetci sa pousmiali, teda – skoro všetci. A už je to tu! Prichádza, ale... To predsa nie je... Vraj poslal niekoho vo svojom mene. Príde aj On, ale ešte nenastal ten správny čas, ešte nie. Ešte je čas na niekoho  - in persona Christi. Na kňaza.

Jeho otvorené náručie naznačuje objatie. Je to objatie kňaza alebo Kráľa? Oboje? Víta nás, pozdravuje, povzbudzuje, aby sme sa stíšili a pomysleli si na Neho – na nášho milovaného Kráľa. Je to zvláštne, ale aj keď neprišiel, cítim, že je tu. Poslal človeka, krehkého ako sme my a predsa je v niečom celkom výnimočný. Ako povedal sv. Ján Vianney „Boh ho poslúcha: vysloví len dve slová a náš Pán na jeho hlas zostúpi z neba a uzavrie sa do maličkej hostie...“

V srdci mi znie volanie: Tak veľmi vás potrebujeme drahí kňazi!! Potrebujeme vaše srdcia. To, aby ste boli s nami, aby ste nás prijímali s takou láskou ako Kristus – náš drahý Kráľ. Aby ste mysleli na to, že sme slabí, často neschopní sa po všetkom tom „trápení“ vo svete sústrediť, sme takí rôzni a rozhodne nie dokonalí. Ale všetci, ktorí tu sme, máme niečo spoločné – dychtíme po láske a prijatí. Deti, ktoré sa plazia pod oltárom aj tie, čo sedia v laviciach a nevedia sa koncentrovať dlhšie ako 10 min, mládež kritizujúca temer všetkých a všetko, ale rovnako intenzívne milujúca, slobodní túžiaci po vzťahu, aj manželia snažiaci sa vytrvať vo vernosti a láske, ľudia  v produktívnom veku, ktorí žijú vo frmole dní a práce, aj mamičky na materskej často zmorené nedostatkom spánku a strachom o svoje deti, starenky s ružencom v rukáve a deduškovia, ktorí slabšie počujú. My všetci sme tu a potrebujeme vás. Prosím darujte nám slová, ktoré nás inšpirujú, zobudia, povzbudia, darujte nám činy, ktoré nás budú motivovať a modlitby, ktorými nás budete neustále porúčať Jemu – tomu, v ktorého sme všetci uverili. A možno nie všetci, ešte nie... tam v rohu stojí chlapec a zvedavo čaká, čo sa bude diať....