Toto by chcel byť môj minidarček pre vás k vianočným sviatkom. Naschvál som zvolil taký – na prvý pohľad – dosť divný názov – aby som upútal vašu pozornosť, ale bude to o tých plienkach.
V Božom Slove totiž čítame: „Mária porodila svojho prvorodeného syna. Zavinula ho do plienok a uložila do jasieľ.“ (Lk 2,7) Skúsme sa nad tým viac zamyslieť. Nie je to fascinujúce? Boh, ktorého nič neobmedzuje, ktorý je všemohúci, ktorému všetko patrí atď... sa dokáže dobrovoľne z lásky k nám tak ponížiť, stať sa takým malým, dokonca odkázaným na plienky... /A ten válov má tiež čosi do seba – Boží Syn, neleží v kráľovskej posteli, čo by mu právom patrilo, ale je položený v jasliach – teda vo válove, z ktorého žerú zvieratá./ To musí človeka vyviesť z miery... Boh, ktorý sa dobrovoľne necháva zabaliť do plienok... Boh, ktorý sa celkom približuje k človekovi...
A mimochodom – v Božom Slove je ešte jedna správa o plienkach: „Toto vám bude znamením: Nájdete dieťatko zavinuté do plienok a uložené v jasliach.“ (Lk 2,12) Toto bola pomôcka pre pastierov, ktorí išli pozrieť toho novonarodeného Spasiteľa sveta, aby ho vedeli identifikovať – aby si ho s niekým iným nepomýlili – mali hľadať dieťa v plienkach a v jasliach. Tak to je teda sila. Nášho Spasiteľa spoznáte podľa plienky a válova /nie podľa toho, že tam budú milióny anjelov/. Ja z nášho Pána nemôžem. A želám vám, aby ste boli z Neho čo najviac fascinovaní aj vy. Požehnané sviatky.