sme stratili dar rozumieť liturgii...

Nepíšem výčitky nikomu. Sú to moje myšlienky, z vlastných úvah a meditácií, zo Slovom, z kázní, prednášok katolíckych kňazov a biskupov, hodných mena "Kristovi synovia" (žiaľ prevažne zo zahraničia...). Slúžili na porozumenie mne, v čase osobnej krízy vo viere, kedy som počúvala (mala v mysli) slová úbohých ľudí, ktorí šírili po svete, že omša je fraška, že Kristus a Eucharistia je výmysel Cirkvi, staromódne a podobné hlúposti, na všetko, čo sa týkalo Cirkvi, ktoré oslabili moju vieru a uvrhli ma míle späť do života so vzdialeným Bohom, ktorý hľadí na svet a nemôže konať, lebo mu nerozumejú ani vlastné deti... Títo úžasní kňazi Kristovi synovia sa nenechali ani dnes pomýliť útokmi na Cirkev a nna všetko sväté božie. Im vďačím za to, že smiem byť dieťaťom Boha a smiem mať účasť na živote a na bojoch jeho nevesty Cirkvi, v ktorej mi Boh dal všetko, čo potrebujem k životu. Nikdy by som nedokázala zotrvať na mojej ceste s Pánom, nebyť týchto kňazov!!! Oni mi boli a sú svedkami živej viery v Boha, svedkami živého Boha tu, dnes, medzi nami, Boha, ktorý nikdy nie je nečinný ale bez prestania koná, na premenu však potrebuje účasť človeka.

+

Liturgia je svätá. Nie je to "zbožný názov", ako nám to vyčítali, ani nie je výmyslom Cirki a žiadnou fraškou, ako ju nepekne nazývali ľudia v hneve.

Je to tak úžasné dielo Boha na zemi, že dnes, keď mi boh vrátil poznanie tej veci, sa mi nad tým zastavuje dych. Liturgia je dokonca svätá aj vtedy, ak ju slávia nehodní a hriešni kňazi. O tom nám už dávno rozprávali pápeži a svätí učitelia Cirkvi, ktorí boli úplne oddaní Bohu.

Keby sme skutočne a čisto túžili celým srdcoma celou mysľou, celým srdcom milovať Boha, vedeli by sme rozumieť jeho veciam, vedeli by sme rozumieť Liturgii, ktorá je tak mocná a živá, ako Boh! Prečo necítime jej účinnosť? Lebo sme povrchní, lebo nemáme otvorené srdce a myseľ je plná sveta. Trúfam si to povedať, prežila som to na vlastnom živote. Verte, je to tak. V Písme nájdeme mnohé dôkazy toho, že ak človek dovolí, aby do srdca vnikalo kadečo, niet iného dôsledku, ako rozchod s božími vecami. Jedno po druhom začne byť "zvláštne", javí sa "neskutočným", áno, je priam nejakou legendou či rozprávkou, ktorej nemožno skutočne uveriť. A srdce človeka ochladne, myseľ nedokáže chápať Božie a napokon človek zostáva sám so svojou slepotou a biedou.

Nikto z nás nemôže slúžiť dvom pánom... Ak slúžime svetu, sme synmi a dcérami sveta a budeme mať jeho myslenie. Nie Boh nám berie späť svoje dary - my nie sme schopní ich vidieť a prijať ich! To je úžasný rozdiel. Moja cesta viedla cez púšť sebaľútosti, zamaskovanej "ľútosťou" nad tým, že nedokážem milovať Boha a ľudí, ako to prikazuje v Písme. Po veľmi dlhom čase, lebo sama som nikdy z toho nemohla vyjsť (nemala som kňaza...), mi Boh podal ruku a vyviedol ma z mojich omylov... Pochopila som ten úžasný rozdiel, odhodila som ďaleko moju sebaľútost a začala som praktizovať ľútosť pre stratu Lásky môjho Boha. Potom, keď som vytrvala na tomto procese, kadiaľ ma viedla ruka Boha Lásky a On mi dal všetko, aby mi pomohol, ak nebolo človeka, ak nebolo kňaza...začala som vnímať to, ako môžem mať s Ním vzťah, skutočný a živý vzťah. Porozumela som mnohé, nie ja, On je vždy prvý...ja som s Ním, ak dovolím a prijmem Jeho Lásku, môžem vojsť do jeho Prítomnosti... Ak prijmem Jeho  pozvanie na Liturgii, som účastná zázraku. Ak otvorím srdce jeho Láske a Múdrosti, obdarí a pokladmi milostí, o ktorých ani vtedy neviem, ale deň po dni sa zviditeľňujú a môžem ich prežiť ako skutočnosť... Nedá sa opísať, čo by Boh dal človeku, keby to človek vedel prijať...! Nie sú to city, ani nijaké ľudské myslenie, je to živý Boh, ktorý koná, koľkokrát k nemu vchádzame do jeho nádvorí, na jeho svätej Liturgii.

Nech mi odpustia kňazi, biskupi, - ak nebudú sami zapálení pre Krista a pre jeho Cirkev - padnú preč od jeho Lásky a s nimi ľud, ktorý mali viesť... Nie sú to moje slová, to hovorili mnohí učitlia cirkvi, ktorí žili pre Boha. je to tak. Vidím okolo seba blúdiacich ľudí, ktorí odpadli od viery, lebo im chýbali hodnoverní svedkovia viery, nie len z vlastných radov, ale aj z radov kňazov a biskupov. Ďakujem každému jednému, ktorý žije sväto, a je spravodlivý pred Pánom. Ďakujem každému veriacemu, ktorý sa modlí a obetuje pre Cirkev, za kňazov a biskupov. Nemáme tušenia, ako veľmi nepriateľ zranil Cirkev, lebo si získal priazeň kňazov a biskupov...

Ďakujem pápežom a verným kňazom, ktorí dali život za krista a nikdy neopustili svoje poslanie! Ján Pavol II. si zodral topánky a ústa, napísal bezpočet encyklík a rôznych dokumentov, ktoré azdy nikto nečítal... Benedikt XVI., náš čistý a svätý muž Boží, čo všetko zdieľal svojim ovečkám, aby sa nikto nestratil... No už bolo veľa stratených, už nemohli počuť a pochopiť, čo nám pápeži cheli povedať...

Bez skutočného, živého obrátenia srdca k Bohu niet vzťahu s Ním. Nie preto, že by On nechcel, ale preto, lebo tak to nie je možné. Kde je zmýšľanie sveta, tam nie je Boh... Kde je vzťah k mamone, k peniazom, k veciam sveta, tam nie je Boh... Všetko na svete, celý svet je Boží, je pre nás a je našim podielom, nie je však našim Bohom, našim majetkom ani niečím, čo diktuje náš život.

Zmena zmýšľania, Pravda, obrátenie sa k Bohu, otvorenie srdca Bohu. Boh je Láska, nekonečne nás miluje a veľmi trpí tým, že nerozumieme, a nechceme prijať, čo nám ponúka už dlhé roky. Nie je neskoro, teraz je čas spásy! Konajme, kým trvá toto dnes!

Amen!

+