Ja tú vetu vnímam takto: Boh mi pomôže s istotou, je to jeho prísľub, nikdy ma nenechá niesť nad moje sily,
ja som však tiež účastná nesenia bremena, nie iba Boh... Preto môže byť niekedy dôležité, aby som ja urobila prvý krok...viera, dôvera, ...tu konám podľa poznania rozumu (je od Boha) a v požehnaní Boha, v jeho svetle pravdy, lásky a všetkých tých sprievodných znakov prítomnosti Ducha sv., ktorý je prítomný v mojej činnosti, ak ho volám, spreváza ma a vedie ma v nej... Mohla by znieť aj takto: Pomôž človeče - sebe, blížnemu, Boh vám pomôže! Amen!

Vždy sa spolieham na Boha, nie vždy iba čakám, aj keď niekedy je to možné, že musím počkať, nie pre to, že by Boh "nevedel" alebo nedal...ale je treba tak urobiť pre dôvod, ktorý ešte nepoznám, to spoznávam neskôr, až pohľadom späť...

Osobne by sa mi viac páčilo, keby sme my mali zbožný nápad a dokázali sa nasadiť pre podporu nejakého diela fary, dediny, alebo aj ľudí v núdzi, v našom okolí... Preto som sem dala tento kuriózny blog. je možné, že spomínaný kňaz do ringu nevstúpil - to dúfam - nebolo tam pokračovanie Dúfam, že ste sa nepohoršili:o) Tá stránka, na ktorej článok bol je seriózna stránka spoločenstva zasväteného sv. Genesiovi, sú katolíckym spoločenstvom v Írsku, majú vážne problémy útlaku a prenasledovania...

"Pomôž si človeče, aj Boh ti pomôže"

Ja to vnímam tak, že nemáme byť pasívni. Boh nám chce pomôcť. A je dobré spoliehať sa na Neho. Ale nie so založenými rukami. Boh nechce, aby sme len pasívne čakali, čo nám vloží do lona. Chce aby sme boli aktívni. Aby sme sami hľadali riešenia. Aby sme sa angažovali. Načo nám dal rozum a slobodnú vôľu a všetky schopnosti? Načo nás stvoril na svoj obraz - ako bytosti tvorivé, schopné pracovať, tvoriť, budovať...? Aby sme tieto Jeho schopnosti používali!

Preto máme sami vymýšľať, čo a ako môžeme urobiť. Ako si pomôcť, alebo (alebo hlavne) ako pomôcť blížnemu. Ako budovať Božie kráľovstvo... Ale nespoliehať sa pri tom len na svoje sily, ale na pomoc a vedenie od Pána.

Vyjadrenie "Pomôž si človeče, aj Boj ti pomôže" je veľmi nešťastné a zavádzajúce. Staviam Boha na druhé miesto, spolieham sa na svoje sily, ja si pomôžem a Boh mi tiež pomôže. Naozaj keď si pomôžem, potrebujem ešte Boha?

Áno. Vždy. Mňa to nezavádza. Skôr som mávala problém s pasivitou, ako to vyjadrila Evka B. Potom som čítala - je aj v KKC - že rozum je nástrojom, máme ho používať pre dobro a s láskou, aj František nás povzbudzuje k odvahe, máme byť bystrí a všimnúť si príležitosť a konať...vidíme všade, ako ho takmer bez oddychu používajú deti tmy, čo tí všetko "vymyslia" aby pritiahli čo najviac iných... a nás nikde nevidno...sme ešte stále pod mericou, naše svetlo nesvieti...netrúfame si, ako keby nám "niečo" podstatné chýbalo. neviem, kde nechávame Ducha svätého...je to ako keby stratili (ani nemali?) odvahu, ako keby sme skutočne nemohli nič urobiť... A nádej? Aj tá dá krídla k vzletu...Môžeme. Máme dovolenie od Boha, máme - musíme! konať, máme poslanie, máme zodpovednosť.... Alebo ešte - Boh už urobil, aj keď ďalej robí, On koná stále - teraz je rad na nás (robí cez nás, nie?)...Dal nám rozum, oči, uši, ruky, nohy...aby sme išli a privádzali ľudí k Nemu...

Babička to vravela inak: "K Bohu sa modli a k brehu plávaj." Alebo ktorýsi svätec-
pracuj tak, ako keby všetko záviselo od Teba a modli sa tak, akoby všetko záviselo od Boha.

Súhlasím aj s tebou Mária aj s Evkou, máme byť aktívny, nemáme sa pasívne spoliehať na Božiu pomoc.
Zúčastnila som sa seminára "Emauzy - cesta viery", na ktorom prednášajúci, vysvetlil "Pomôž si človeče ... " a definoval to ako hriech proti prvému Božiemu prikázaniu.

Sme stvorení na Boží obraz. ... Máme vôbec ešte niečo robiť?
Iste, mám sa spoliehať na Boha. Ale mám ostať úplne pasívna? Myslím, že to by bola cesta do pekla. Presne, ako nám to často vyčítajú neveriaci.

Ako to vnímaš ty?