Dostali ste aj Ducha Svätého, keď ste uverili?

Kým bol Apollo v Korinte, Pavol pochodil po horných krajoch a prišiel do Efezu. Tam našiel akýchsi učeníkov a povedal im: „Dostali ste aj Ducha Svätého, keď ste uverili?“

Oni mu odvetili: „Ani sme nepočuli, že je Duch Svätý.“

On sa opýtal: „Ako ste teda boli pokrstení?“

Oni odpovedali: „Jánovým krstom.“

Pavol povedal: „Ján krstil krstom pokánia a hovoril ľudu, aby uverili v toho, ktorý prichádzal po ňom, to jest v Ježiša.“

Keď to počuli, dali sa pokrstiť v mene Pána Ježiša. A keď na nich Pavol vložil ruky, zostúpil na nich Duch Svätý; i hovorili jazykmi a prorokovali. Spolu ich bolo asi dvanásť mužov.

Potom vošiel do synagógy a smelo hovoril; tri mesiace rozprával a presviedčal o Božom kráľovstve.

+

My sme pokrstení v mene Otca i Syna i Ducha svätého;

Dostali sme vkladaním rúk biskupa pri sviatostnom birmovaní Ducha svätého;

Máme Ducha svätého. Každý rok si obnovujeme krstné sľuby, zvolávame v novéne Ducha svätého, zhromažďujeme sa na modlitbách posvätnej liturgie (sv. omša) a ... nielen stretáme živého Krista - my ho požívame!

Neprorokujeme, nerobíme skutky viery..., dokonca strácame nádej a bojujeme so zlom (ako neobrátení)...

Nie je možné, aby sa nediali zázraky obrátení, rastu viery a jej prehlbovania, a nie je možné, nekonať skutky v Duchu svätom!

+

Ježiš hovorí o človeku, ktorý ho miluje a zachováva jeho slovo: Ja a Otec prídeme k nemu a urobíme si uňho príbytok (porov. Jn 14, 23). Apoštol Pavol pripomína kresťanom v Korinte:  „ste chrámom Ducha Svätého“ (porov. 1Kor 3, 16).

Som svätostánok, v ktorom prebýva Boh. Vo mne je prítomný jeho božský život, z ktorého živín môžem čerpať všetku potrebnú silu pre svoj každodenný kresťanský život, ktorý sám je nádejou a zárukou (ak ho smrteľným hriechom nestratím) mojej definitívnej spásy. Som miestom Harmónie a Lásky, ktorá prebieha medzi osobami Trojice. To je tryskajúci prameň Kristovho pokoja a súladu, ktorým môžem vo svojom vnútri uvoľniť priestor.

- - -

Podľa tejto božskej myšlienky potom moja osobná hodnota nespočíva v tom, kým som podľa kritérií tohto sveta, ani v tom, či oplývam majetkom alebo mimoriadnym nadaním, či pochádzam „z modrej krvi“ alebo z krvi obyčajných sedliakov; ani moje zlyhania nemajú vplyv na veľkosť mojej jedinečnosti, ktorá pochádza z faktu, že som chrámom živého Boha. Áno, môj chrám môže z vonku vyzerať nevzhľadný, ošarpaný; no rozhodujúcim je „bohostánok“, v ktorom prebýva Kristus, rozhodujúcim je „obetný stôl“, na ktorom sa koná obeta milujúceho Boha za spásu sveta, rozhodujúcou je „svätyňa môjho srdca“, kde sa Duch Svätý nevysloviteľnými vzdychmi prihovára u Boha za mňa a za celý svet.

„Kresťan, poznaj svoju veľkosť!“, tak povzbudzoval veriacich svojej doby pápež Lev Veľký.

Uvažuj a žasni, aj ty, súčasný kresťan, nad tajomstvom veľkosti, ktorým si ty. Miluj realitu Života a Lásky a Pokoja, prebývajúcu v tebe a dívaj sa na seba, ale aj na svojho brata, či sestru skrze ňu (veľkosť kresťana).

Zdroj: http://www.postoy.sk/kazen-p-gabriela-kto-som

+

Ešte pár slov k praxi kresťana.

Keďže máme Ducha svätého, mali by sme konať skutky v Duchu svätom. Neznepokojujme sa, ak to  tak ešte nie je!  Už ich aj konáme, mnohí z nás... Nevieme ich len vnímať..., nenaučili sme sa ich rozlišovať. Učme sa, ako ich môžeme konať i rozlišovať!

Pokračovanie: