« Späť

Ako treba povedať pravdu?

Hľadám tiež odpoveď na otázku: Ako a kedy povedať pravdu? V článku posledného čísla Katolíckych novín autor, morálky teológ, napísal : „Láska vyžaduje povedať pravdu tomu, kto ju právom očakáva, a spôsobom, ktorý je v súlade s láskou k Bohu a blížnemu.“ Ovocím takto vypovedanej pravdy môže byť zmierenie, pokoj a láska. Dá sa teda predpokladať, a zo svojich skúseností môžem potvrdiť, že každý iný spôsob, povedať pravdu, môže byť len nepríjemný, ba dokonca až bolestný, pre každú zúčastnenú stranu. Je mi ľúto, ale ten Boží spôsob povedaný v súlade s láskou k Bohu a blížnemu som nevedela vždy uplatniť. Ak niekto koná úmyselné zlo, podvod, krádež ... nemôžem to zakrývať. Zlo dokážem len pomenovať a odmietať. Vždy nedokážem zlo prijímať s láskou a porozumením, nie je to pre mňa jednoduché, prirodzené. Preto som sa v kritických životných situáciách skôr držala, možno aj z nevedomosti, slov sv. Hieronyma: Ak z pravdy pochádza pohoršenie, radšej nech pochádza pohoršenie, než by sa mala zatajovať pravda. Myslím si, že aby sme vedeli dobre žiť, potrebujeme veľa vedieť. Máte inú odpoveď, viete lepšie narábať s pravdou ?
Komentáre
Prihláste sa pre pridanie komentára
Pravda je podstatou Boha. On je pravda. Moje skúsenosti s hovorením pravdy nie sú slávne. Musíme vedieť, podať pravdu tak ako je a zároveň tak, aby to iného nesplietlo. Tak ju však málo kto chce, vie prijať. Veľakrát ani ja nieemoticon Nie je asi podstatné, aby sme o prave hovorili. Každý ju má vpísanú do srdca, každý ju pozná, vie o nej. Nie je veľký problém odhaliť pravdu. A ani povedať ju, aj keď na to človek potrebuje isté komunikačné schopnosti. Nikto z nás nemá monopol na pravdu. Poznáme len čiastočne, len Boh vie všetko. Aj iní môžu mať "pravdu" - t.j. jej časť, tak ako my. Pravdu nevlastníme. Pravda vlastní nás. Sme ľudia a mýlime sa. Dôležité je, čo tým sledujeme, ak chceme niekde, niekomu povedať pravdu. Odhalenie zla? Zničenie zla? Za klamstvom stojí aj človek. Väčšinou nie je sám...Je mnoho ľudí, ktorí pravdu v zásade neodmietajú, nevedia ju však obhájiť, nevedia ju otvorene presadiť, sú s ňou sami... prevaľcuje ich prevaha tých, ktorí o pravdu nemajú záujem. Človek aj dnes stojí s pravdou sám...
Hovoriť pravdu nahlas bolo vždy nebezpečné... Je otázne, čoho sa týkala a čo dosiahneme povedaním (zverejnením?) pravdy... Mnohokrát zničenie dialógu, stratu človeka, alebo aj skupiny ľudí, ktorí by možno správnym, vhodným prístupom z našej strany mohli získať pre pravdu. Možno "dosiahneme" aj vlastnú výpoveď z práce..., hovorenie pravdy môže stáť život...
Je to len príliš všeobecne vyjadrené. Problematika pravdy je však komplexná a vždy viazaná na konkrétnu vec, situáciu, človeka, ľudí, tímy, spoločenstvá...
Vždy je potrebné je radíť sa s Bohom, Pravdou, potom s ľuďmi, ku ktorým mám dôveru. Potom je treba konať.
Dnes Pravda trpí... Trpia ľudia pre pravdu, ktorej zatvárajú ústa...
Trpím s PRAVDOU - s NÍM, viem, že nie som sama. Hľadám človeka, spôsob, čas. Boha prosím o odvahu, svetlo, prosím o pomoc. Veď bez neho sa nedá urobiť nič. Viem, že On - Pravda zvíťazí.
Odoslané 9.3.2013 22:57.
S pravdou nenarábame... Najjednoduchšie je povedať ju tak ako je. Tak robia detiemoticon nemajú ešte "ohľady", ako dospelí, ktoré bránia v hovorení pravdy, ani predsudky a nemajú ani zranenia... Ako dospelí však žijeme v spoločenstve a máme vlohy, vlastnosti, schopnosti, ktoré treba používať pre to, aby sme v láske zieľali pravdu takú aká je, tam, kde to je treba.
Odoslané 9.3.2013 23:12.
Zlo nemožno "prijímať s láskou a porozumením". Ak niekto koná úmyselne zlo, podvod, krádež... - nemožno to zakrývať. Myslím, že v tom článku v KN išlo o to isté. Ibaže autor sa usiloval zdôrazniť, že keď hovoríme či iným vyjavujeme pravdu, prípadne keď ich upozorňujeme na zlo, ktoré konajú, máme sa usilovať urobiť to s láskou. Jednak preto, že ani hriešny človek nie je menej hodný lásky. Ale je tu aj "pedagogický" dôvod. Ak to totiž urobíme s hnevom, podráždením či inak negatívne naladení, ten druhý sa môže (a zväčša aj zvykne) viac sústrediť na to, ako hovoríme, než na to, čo hovoríme - a náš úmysel upozorniť ho na pravdu vyjde nazmar...
Odoslané 10.3.2013 9:26.
Jarmila Semanová
Ako povedať pravdu?

S úctou. Bez útoku.

Nenásilne. aby ten, koho sa dotýka, zložil zbrane a necítil potrebu úteku či útoku.

Pomôže Kurz nenásilnej komunikácie na www.misionari.sk
Odoslané 10.3.2013 18:59.
Anna Petrášová
Hlúposť, malichernosť, pýcha majú tie vlastnosti, že zbrane nezložia nikdy.
Odoslané 11.3.2013 8:42.
Anna Petrášová
A niekedy môžme pozorovať aj zvláštny paradox, keď tou najnásilnejšou formou komunikácie je mlčanie.
Odoslané 11.3.2013 10:50.
Jarmila Semanová
Áno, Anka.

Bola si vari tiež na tom kurze :-) ;-) :-) ?
Odoslané 11.3.2013 13:07 ako reakcia na Anna Petrášová.