Každý z nás očakáva niečo dobré, hoci nevie čo prinesie zajtrajšok. Na druhej strane nepredvídateľnosť budúcnosti vyvoláva protichodné pocity: od dôvery k strachu, od pokoja k úzkosti, od neistoty k pochybnostiam. Človek viac hľadí do budúcnosti skepticky. Toto jubileum nech je oživením nádeje. Pavol povzbudzoval kresťanov v Ríme slovami: Nádej nezahanbuje, lebo Božia láska je rozliata v našich srdciach, skrze Ducha Svätého, ktorého sme dostali. Túžil priniesť nádej, ktorá napĺňa prisľúbenia. Nejde o nejaké uistenia, že bude dobre, ale že mám nádej, pretože je tu Ježiš Kristus, ktorý zomrel a vstal z mŕtvych. Jeho život preniká náš život, a toto sa začalo krstom. Kresťanská nádej nie je ani klamstvo, ani hanba, ale istota. Nádej neustupuje v ťažkostiach, ale práve naopak, je založená na viere a živí ju láska, a tak umožňuje človeku napredovať. Svätý Augustín o tom píše: „V žiadnom spôsobe života sa nedá žiť bez týchto troch sklonov duše: veriť, dúfať, milovať.“

Svätý Pavol je veľmi realistický. Vie, že život sa skladá z radostí a smútkov, že láska je skúšaná, keď ťažkosti narastajú a tvárou v tvár utrpeniu sa zdá, že sa nádej rúca. Napriek tomu píše: „Chválime sa aj súženiami, veď vieme, že súženie prináša trpezlivosť, trpezlivosť osvedčenú čnosť a osvedčená čnosť zasa nádej.“ V takýchto situáciách však cez temnotu presvitá svetlo: zrazu sa ukáže, ako evanjelizáciu podopiera sila, ktorá pramení z Kristovho kríža a zmŕtvychvstania. A to vedie k rozvoju čnosti, ktorá úzko súvisí s nádejou: trpezlivosť. Zvykli sme si chcieť všetko a hneď vo svete, kde sa uponáhľanosť stala konštantou. Už nemáme čas na stretnutia a často je ťažké  byť spolu a pokojne sa porozprávať aj v rámci rodiny. Trpezlivosť sa dala na útek pred uponáhľanosťou, čo ľuďom veľmi škodí. Nahradili ju netrpezlivosť, nervozita, niekedy aj bezdôvodné násilie, ktoré vyvolávajú nespokojnosť a uzavretosť. V dobe internetu, kde priestor a čas nahradilo „tu a teraz“, sa tiež trpezlivosť neudomácnila. Keby sme sa ešte stále dokázali s úžasom pozerať na stvorenie, pochopili by sme, aká rozhodujúca je trpezlivosť. Čakať na striedanie ročných období s ich plodmi; pozorovať život človeka a cyklus nášho vývoja; mať jednoduché oči svätého Františka, ktorý vo svojom Chválospeve stvorenia, napísanom práve pred 800 rokmi, vnímal stvorenie ako jednu veľkú rodinu a nazýval slnko „bratom“ a lunu „sestrou“. Znovuobjavenie trpezlivosti je veľmi dobré pre nás samých aj pre ostatných. Svätý Pavol často hovorí o trpezlivosti, aby zdôraznil dôležitosť vytrvalosti a dôvery v to, čo nám Boh prisľúbil, ale predovšetkým svedčí o tom, že Boh je s nami trpezlivý, že je „Bohom trpezlivosti a potechy“ (Rim 15, 5). Trpezlivosť, ktorá je tiež ovocím Ducha Svätého, udržiava nádej pri živote a upevňuje ju ako čnosť a spôsob života. Preto sa naučme často prosiť o milosť trpezlivosti, ktorá je dcérou nádeje a zároveň ju podopiera.