V poslednom čase si intenzívnejšie uvedomujem potrebu modliť sa za jednotu v cirkvi. Modlitba veriaceho človeka by mala byť veľmi úzko spojená s vierou. Napokon, prostredníctvom viery sa stretávame s Bohom v modlitbe. Preto je modlitba dôležitá pri prežívaní a uskutočňovaní viery v našom živote.

Ak je teda viera priľnutím ku Kristovi a zverením sa mu, tak modlitba je úplným odovzdaním sa, zasvätením sa Kristovi, aby nás novým spôsobom prijal a premenil. Rozvojom viery sa modlitba stáva čistejšou a horlivejšou. Modlitbou aktualizujeme vieru, ktorá sa vyznačuje dynamizmom obrátenia. Podobne ako Eucharistia alebo Božie slovo, aj modlitba vedie človeka k premene a obráteniu.

Keď čítame stránky evanjelia, istotne nám neunikne skutočnosť, že Božie slovo v nás hlboko rezonuje. Všetko v dejinách ľudstva bolo zamerané na udalosť, ktorou bol príchod Mesiáša, narodenie toho, ktorý vykoná dielo vykúpenia. Keď však po dlhom očakávaní prichádza Ježiš, zjavuje sa len pastierom a mudrcom. Neskôr žije tridsať rokov skrytým životom, v samote a nečinnosti – životom prekvapujúcim na Mesiáša. Keď sa skončilo toto obdobie, ide znovu do ústrania na púšť kde sa v modlitbe stretáva so svojím Otcom. Na inom mieste evanjelista Marek píše: „Včasráno a na úsvite vstal a vyšiel von. Utiahol sa na pusté miesto a tam sa modlil“ (Mk 1,35).

Ježišovo verejné účinkovanie bolo veľmi úzko spojené s jeho utiahnutím a modlitbou. Ak chceme aby naša práca bola efektívna, aby naše kontakty s ľuďmi mohli prinášať ovocie, mali by sme pochopiť dôležitosť púšte vo svojom živote. Spomeňme si, ako veľmi potreboval samotu na púšti Ján Krstiteľ alebo aké dôležité miesto zohrala v živote sv. Benedikta pustovňa v Subiacu.
Môže sa stať aj to, že sa nebudeme usilovať odísť do samoty od ľudí na modlitbu a sústredenie, ale budeme utekať od ľudí len do svojho vlastného sveta. V tom prípade nás môže obklopiť niečo iné – náš vlastný egoizmus.
V návale práce a povinností je veľmi ťažké nájsť si čas na modlitbu. Ak sa pozrieme na seba vo svetle viery, pochopíme, že čím viac sme zavelený prácou, tým viac času by sme mali venovať modlitbe. Inač budeme mať dojem že niečo dávame, ale môže to byť iba ilúzia.
V skutočnosti všetko závisí len od Pána Boha. On rozhoduje o všetkom a on môže dať aj silu. Ak nás zapája do svojej práce, tak nie preto, že by sme boli nenahraditeľní. Keď si však myslíme, že všetko závisí od nás a od našej práce, je to nesprávne.
Vo svetle viery jednou z najdôležitejších činností dňa je modlitba. Ona by mala zaujať prvé miesto medzi ostatnou činnosťou. Kontakt s Bohom rozhoduje o hodnote a význame našej práce.
Deťom, ktoré katechizujeme doma či v škole, sprostredkujeme Boha natoľko, nakoľko im ho predtým vyprosíme v modlitbe. Vzťah modlitby a činnosti môžeme vyjadriť nasledovne: všetky skutočné činnosti sa rodia z modlitby a kontemplácie. Pretože všetko, čo je na tomto svete veľké, pochádza od Boha. Všetko čo je na tomto svete veľké, rodí sa z modlitby a obety.
Na záver už len vyznanie sv. Terézie z Avily, ktoré je uvedené aj na obálke YouCat-u modlitieb pre mladých: „Modlitba pre mňa nie je nič iné, ako dôverný vzťah priateľstva, častý rozhovor „medzi štyrmi očami“ s tým, od ktorého vieme, že nás miluje.“

Použitá literatúra:

Tadeusz Dajcer, Úvahy o viere

YOUCAT Modlitby pre mladých

Foto: www.obrazyfork.sk