Buďte ako deti. Maličkým patrí kráľovstvo nebeské. Ježiš a dieťa.

Mala som problém pochopiť, ako to Ježiš myslel s tými podobenstvami o dieťati.

Veď deti sú náročné... stále niečo potrebujú vedieť. Chcú vedieť pravdu, nie všetkému uveria, sú tak drzo úprimné, stále niečo vymýšľajú, neposedia, stále potrebujú pohyb,  a "znervózňujú" dospelákov.

To sú deti.

Teraz asi tuším, čo tým chcel  Ježiš asi povedať...

Nemáme veriť tomu, čo vidíme. Dieťa vidí "neviditeľné" veci, postavy... Má živú fantáziu... Dieťa je "náročné" pre dospeláka, lebo dospelák má zabehané chodníčky - dieťa nie. Dospelák už "všetko vie", dieťa nie. Dospelák si "myslí", že môže poúčať, dieťa nie. Rado skúma nové, nepoúča ale s nadšením nás získa pre svoju vec... Dieťa sa nechá sa poučiť. Dospelák nechce hýbať vecami, dieťa nevie žiť bez pohybu. A dospelák má iba "nervy", lebo ho ruší  to a tamto. Dieťa má pokojnú a otvorenú myseľ pre Božie veci. Vie sa v momente zahĺbiť do nevej hry... Má stále nový pohľad na to, čo vidí. Dospelák nie. Už nie. Vie už svoje. Dieťa nie.

Myslím, že sa chcem stať dieťaťom, ako hovorí Ježiš.

Byť ako dieťa. Nemyslieť si, že všetko viem. Len Boh vie. Dívať sa na svet očami dieťaťa, ktoré vidí, skutočne vidí. Nenechať sa odradiť, aj keď som padla už nespočetne veľakrát. Veď mám Ocka. Môžem nespočetne veľakrát aj vstať! A nikdy neprestať s pohybom - od seba k iným, od seba k Bohu, od seba k Láske Boha a blížneho.

Áno. Chcem byť ako dieťa!