Sullivanov pohľad na "krotkého" Ježiša versus skutočný Ježiš Kristus

Na titulnú stránku časopisu Newsweek sa počas veľkého týždňa 2012 dostal článok politického a kultúrneho komentátora Andrewa Sullivana o „kríze“ kresťanstva. (Pozri: http://www.thedailybeast.com/newsweek/2012/04/01/andrew-sullivan-christianity-in-crisis.html)

Podľa jeho názoru sa kresťanstvo, zaťažené doktrínami a nadprirodzenými tvrdeniami, tak vzdialenými moderným ľuďom, kompromitované korupciou na vysokých miestach, a využívané na nízke politické ciele, nachádza na pokraji kolapsu.

Riešenie, ktoré Sullivan ponúka, je očistenie kresťanstva, návrat ku koreňom a základnému učeniu. Odvoláva sa tu na Thomasa Jeffersona, ktorý v mladosti doslova vzal do rúk britvu a zo stránok Nového zákona vyrezal pasáže zaoberajúce sa zázrakmi, nadprirodzenom alebo zmŕtvychvstaním či božskou podstatou Ježiša.

Výsledkom tejto Jeffersonovej operácie je Ježiš ako osvietený mudrc a učiteľ nadčasových morálnych právd o láske, odpustení a mieri. Jefferson i Sullivan naliehavo tvrdia, že tento Kristus, oslobodený od cirkevných deformácií, dokáže oslobodzujúcim spôsobom prehovárať k inteligentnému a nepoverčivému publiku.

Ako mal odkaz k Jeffersonovi vyjasniť, na Sullivanovom návrhu nie je nič nové. Oslobodenie Ježiša ako zosobnenie múdrosti z pút nadprirodzenej doktríny bolo náplňou práce liberálnej teológie počas posledných dvesto rokov.

Friedrich Schleiermacher Ježiša zmenil na náboženského génia so zvlášť silným zmyslom pre Boha. Rudolf Bultmann ho pretvoril na prototyp existencialistického filozofa. Immanuel Kant ho pretransformoval do podoby zvrchovaného učiteľa morálneho života.

A takýto prístup je veľmi živý v dnešnej dobe. Deepak Chopra a Eckhart Tolle, aby sme uviedli aspoň dva príklady z mnohých, prezentujú Ježiša nie ako zmŕtvychvstalého Bohočloveka, ale skôr ako duchovného učiteľa New Age.

Prvý problém s týmto druhom teoretizovania je to, že má len málo spoločného s Novým zákonom. Ako jasne vyplýva z Jeffersonovej Biblie, vymazanie zmienok o zázrakoch, zmŕtvychvstaní a božskej podstate Ježiša nám ponúkne len fragmenty evanjelií.

Matúš, Marek, Lukáš a Ján sa do veľkej miery zaujímali o Ježišove zázraky a exorcizmy a boli priam posadnutí jeho smrťou a zmŕtvychvstaním. Evanjeliá sa oprávnene označujú za „rozprávania o umučení s dlhým úvodom“.

Okrem toho, najstaršie zachované kresťanské texty sú epištoly sv. Pavla a v týchto listoch napísaných pre komunity, ktoré založil, sa nachádza len malá hŕstka odkazov na Ježišovo učenie. Pavol neprikladal najväčšiu pozornosť Ježišovej morálnej doktríne, ale jeho zmŕtvychvstaniu.

V evanjeliových kázaniach prvých učeníkov zachovaných v Skutkoch apoštolov nenachádzame výklady Ježišovej etickej vízie, ale uistenia o zmŕtvychvstaní. Výrok sv. Petra: „Zabili ste pôvodcu života, ale Boh ho vzkriesil z mŕtvych; a my sme toho svedkami“ (Sk 3,15) je veľmi príznačný. A ako dôsledok nasledovalo potvrdenie Ježiša ako Pána.

Jedna z najčastejších viet v Pavlových spisoch, Iesous Kyrios (Ježiš je Pán), niesla provokatívne konotácie, pretože heslom vtedajších časov bolo Kaiser Kyrios (Cézar je pán), čo znamená, že konečná oddanosť mala patriť rímskemu imperátorovi.

Slovami Iesous Kyrios Pavol priamo napádal politický a spoločenský status quo, čo čiastočne vysvetľuje, prečo strávil toľko času vo väzení.

A toto nás privádza k druhému veľkému problému Sullivanovej myšlienky: vôbec nenapáda štátnu moc. Je presne takou nevýraznou a neškodnou verziou kresťanstva, ktorá je pohodlná pre vládnucu kultúru.

Vráťme sa na chvíľu k Petrovmu kázaniu. „Zabili ste ho,“ povedal Ježišov hlavný učeník. Zámeno „vy“ tu zahŕňa vtedajšie mocenské štruktúry, židovské ako aj rímske, ktorých moc závisela na schopnosti zastrašovať ľudí vyhrážkami o treste smrti.

„Ale Boh ho vzkriesil z mŕtvych.“ Ježišovo zmŕtvychvstanie je najjasnejšie možné potvrdenie toho, že Boh je silnejší ako skorumpovaní a násilní vladári, a práve preto sa ho tyrani vždy desili. Keď si prví kresťania vybrali za svoj symbol kríž, vyjadrenie štátom podporovaného terorizmu, cielene sa vysmievali vtedajším mocnárom: „Myslíte si, že sa bojíme?“

Úvodný verš Evanjelia podľa Marka je priamou výzvou Rímu: „Začiatok evanjelia Ježiša Krista, Božieho Syna“ (Mk 1,1). Slovo „evanjelium“ (euangelion v Markovej gréčtine, „dobrá zvesť“) pomenuvávalo cisárske víťazstvo. Prvý kresťanský evanjelista naznačuje, že skutočná dobrá zvesť nemá nič dočinenia s cisárom.

Týka sa niekoho, koho Cézar zavraždil a koho Boh vzkriesil z mŕtvych. A Marek ešte prilial olej do ohňa, keď tohto vzkrieseného pána nazval „Božím Synom“. Už od čias Augusta sa titulom „syn Boží“ označoval rímsky cisár. No Marek hovorí, že pravý Boží Syn je oveľa silnejší ako cisár.

Sullivan znova a znova hovorí, že chce „nepolitického“ Ježiša, a práve preto s ním osobnosti kultúrneho a politického života moderného západu súhlasia. Bezzubý a súkromný duchovný učiteľ neohrozuje status quo.

No Syn Boží ukrižovaný za vlády Poncia Piláta a vzkriesený silou Ducha Svätého je trvalou a veľmi nebezpečnou hrozbou. Priznám sa, že som sa pousmial, keď som čítal článok Andrewa Sullivana. Som si istý, že podobne ako mladý Thomas Jefferson, chcel provokovať. V skutočnosti sa mu to veľmi nepodarilo.

Preklad článku Roberta Barrona www.wordonfire.com

Páter Robert Barron je zakladateľom celosvetovej pastoračnej organizácie World on Fire a profesorom v seminári v Mundeleine v štáte Illinois. Je tiež tvorcom a moderátorom nového desaťdielneho dokumentárneho seriálu s názvom Catholicism (Katolicizmus) a každý týždeň moderuje televíznu a rozhlasovú reláciu.