Blog

« Späť

Ikona Ženích

Ikona Ženích

Neviem prestať naňho myslieť.

Stojí isto. Možno až príliš dôstojne.

Čím si však môžem byť istá ja? Poznám už trošku strach, neistotu, smútok, bolesť a teraz už aj otravnú zvýšenú teplotu.

Zahľadieť sa do seba/na seba - a trápiť sa tým, čo tam vidím - v tom som dosť dobrá.

Ježiš - Ženích.

Stojí isto a pozerá. Neviem naňho v týchto dňoch nemyslieť. Vraj je to milosť. Vraj dokonca všetko je milosť. Že vidím svoju biedu a jeho kreatívnu lásku voči mne. Že vidím, že aj keď som lajdák, aj tak si ma používa ako sám chce. Kde chce a kedy chce. Prijať telefonát skoro rok po krátkej modlitbičke niekde na sídliskovom chodníku za úplne cudziu tehotnú mamku, ktorej sa malo narodiť postihnuté bábätko a narodil sa zdravý chlapček. To sú prejavy Božej vernosti! Týmto si môžem byť istá. Isto: 

"Spoľahlivé je to slovo: Ak sme s ním zomreli, s ním budeme aj žiť. Ak vytrváme, s ním budeme aj kraľovať. Ak ho zaprieme, aj on zaprie nás. Ak sme neverní, on ostáva verný, lebo seba samého zaprieť nemôže." (2 Tim 2, 11-13) 

Komentáre
Prihláste sa pre pridanie komentára
Tato ikona je velmi krasna.
Odoslané 3.4.2012 17:55.
Je krásny. Pohľad upretý a plný prísnosti a zároveň nepochopiteľnej lásky. Človek má chuť objať ho. Je nádherný a tak tajomný emoticon
Odoslané 3.4.2012 20:03.
Odoslané 3.4.2012 23:00.
Jarmila Semanová
Prosím, vysvetli nám bližšie: čo je to, čo drží v pravej ruke? Čoho je to znakom či symbolom?

Chviľku mi tá palička pripomínala dirigentskú paličku - je však oveľa dlhšia ... Ježiš a dirigent vo veľkom orchestri .... ladí aj môj nástroj s jeho taktovkou? A spolu s ostatnými ? ... To, čo je počuť, znie ako symfónia ? Či skôr sa to podobá na kakofóniu ?

Až teraz som si všimla prsty na pravej ruke - sú celkom v takej istej pozícii ako keď držíme pero ... jeho pero je však veľmi dlhé, ba predlhé - siaha až nad jeho hlavu - presahuje ju ... ukazuje až na Otca? Alebo nám chce priblížiť, že to, čo máme napísané v Biblii je tým, čo tam dal napísať skrze Ducha Svätého Otec.
Alebo samotný Ježiš píše ikonu? Aj do nej nám vrýva to, čo je zhora? Posolstvo od Otca?

Je bosý ... dotýka sa nohami zeme, cíti ju, vníma jej teplo, ale i chlad, kvalitu upraveného terénu ale aj prijíma možnosť poranenia ... nechce byť iný ako my - robí sa dobrovoľne zraniteľný - vo všetkom sa pripodobňuje človeku. Zrieka sa svojej rovnosti s Bohom a berie na seba prirodzenosť sluhu.

A pritom má na hlave korunku - je to Kráľ! Táto jeho koruna je neveľká - no predsa zdobí jeho krásne vlasy ... nepichá mu už čelo ...

Ježišov postoj - plný pokoja, istoty ... a predsa pravá noha už pripravená na krok ... " som s Tebou na Tvojej ceste ... " , " som ten istý, včera, dnes a naveky - pevný a neochvejný - a predsa som spolu s tebou a vravím aj tebe: vstaň, vyjdi, choď ... a neboj sa, ja idem s tebou, kedykoľvek sa pohneš ty a kam len pôjdeš, budem s Tebou. Aj keď už nevládzeš, keď zastaneš, postojíme si vedno spolu ..."

A čo nám hovorí Ježišova ľavá ruka ? Aký zvláštny spôsob držania ... prsty spolu s dlaňou sú uvoľnené, slobodné ... a ten lakeť ... hm ....
jéééj, až teraz vidím, prečo sa táto ikona volá ženích - veď ženích je ten, ktorý má nevestu - a tá má ponúknuté Ježišove rameno .... :-) Ježiš mi ponúka možnosť byť s Ním - dokonca vedľa Neho - môžem svoju pravú ruku vložiť na jeho - a nechať sa Ním sprevádzať ... ďakujem Ti, Ježiš.

A Jeho pohľad ... hm, nevidím tam prísnosť. Prísny človek nepodáva ruku neveste tak jemne.

A Ježišove šaty ... aké zvláštne - ešte nikdy som sa nestretla s tým, aby Ježiš mal šaty s krátkym rukávom! Pritom sú dlhé, nohy mu zakrývajú takmer až po členky ... ale rukávy sú až veľmi krátke ... odhalené ruky ... môžem sa Ťa, Ježišu, dotýkať svojou rukou? Odhaľuješ si celé predlaktia - ako symbol toho, ako si nám odhalil svojej srdce ... nič pred nami neskrývaš ... hoci riskuješ, že moja ruka bude studená ... viem, že ani chlad môjho prístupu a mojej dlane nespôsobí Tvoje zahalenie ...

Tvoje šaty, Ježišu - aké sú krásne. Červené - ako Tvoja láska, živá a horúca - ako oheň. Tvoj oheň, môj Pane, zapáli ma, no nezničí. Nezhorím - ako ten tŕňový krík, pred ktorým stál v údive Mojžiš. Aj mňa môžu plamene rozohrievať a predsa mi život nezoberú - ba ani ma nepopália. Vďaka Ti, Ježiš, za Tvojho Ducha Svätého, ktorý má moc nás rozohriať, zapáliť, aby sme horeli túžbou po Tebe.

Tvoje šaty, Ježiš, sú nádherne vyzdobené - zlatom a drahými kameňmi, drahokamami. Ak Ty si odetý do takého skvostu, ani Tvoje nevesta zaiste neprichádza oblečená vo vreci ... čo je mojou okrasou? mojím odevom? beda mi, veď moje rúcho je dotrhané, zaprášené ... no Ty sám mi daruješ nové rúcho:

Pri zasnúbení dával ženích neveste dary ... " Vtedy si ťa navždy zasnúbim,
za pravdu a právo si ťa zasnúbim, za lásku a zľutovanie, zasnúbim si ťa za vernosť, takže poznáš Pána." Oz 2,19-20
To je nádherný odev, ktorý si mi daroval, Ježiš - ďakujem Ti zaň.

A ozdoby? Drahokamy?

" Prisahal som ti, uzavrel som s tebou zmluvu - hovorí Pán, Jahve - a stala si sa mojou. Potom som ťa obmyl vodou, splákol som z teba tvoju krv a pomazal som ťa olejom. Obliekol som ťa do pestrej látky, obul som ťa do tulenej kože, odial som ťa damaskom a zaokryl hodvábom. Ozdobil som ťa skvostami, dal som ti na ruky náramnice a na hrdlo reťaz. Dal som ti obrúčku na nos, náušnice na uši a na hlavu nádhernú korunu. Bola si ozdobená zlatom a striebrom, tvoj odev bol z damsku, hodvábu a pestrej látky; jedla si jemnú múku, med a aolej, stala si sa nadmieru peknou a bola si schoná na kráľovstvo. Ez 16,8-13
Odoslané 3.4.2012 23:21.
Waw. Žasnem na toľkej všímavosti. Klobúk dolu.
Odoslané 4.4.2012 19:15 ako reakcia na Jarmila Semanová.
uz som ju povzbudila, nech z toho spravi vlastny blogemoticon
Odoslané 4.4.2012 19:17 ako reakcia na Robert Krett.
Jarmila Semanová
Róbert, za toto nemôžem. Ono to ide samé ... je to niečo, čo má v sebe každý.
Odoslané 4.4.2012 20:33 ako reakcia na Robert Krett.
Ďakujem. Veľké povzbudenie a spytovanie pre naše spoločenstvo, ktorého spiritualita je na prvom mieste byť Kristovými snúbenkami a v poslednom čase sa nám to viacerým tak málo darí. Vďaka, Františka, vďaka, Jarmila.
Odoslané 4.4.2012 21:19.
Korunu z trnia ma Zenich dusi... Nepochopitelna vznesena Krasa...
Odoslané 5.4.2012 7:49.
Jarmila Semanová
Ďakujem Ti, sr. Františka, za povzbudenie. Už som svoj komentár skopírovala ako príspevok do blogu.

Dúfam, že raz sa aj v realite stretnem s touto ikonou a budem sa môcť pozrieť z bližšia na Ježišovu tvár na nej napísanú ...

Na prvý, len tak zbežne pozrený pohľad - akoby bola Ježišova tvár prísna ... to ale by sme ju museli vnímať oddelene od Jeho celého tela ...
... pokúsme sa pozrieť v tomto zmysle - vo vnímaní výrazu celého jeho postoja tela spolu s Jeho tvárou - na to, čo vyžaruje:
- lakte nie sú tesne pri tele, čo mi symbolizuje Ježišovu pohodu, slobodu, voľnosť a pokoj - dokonca súlad ... harmóniu, ale aj jemnosť, citlivosť, emocionálnu vyrovnanosť. To isté vravia aj Jeho poloha a voľnosť prstov. Ten, kto takto má prsty v takých podobných verziách - ten v sebe nenesie žiadne napätie, ani strohosť.
- celkový postoj tela je vzpriamený = otvorený sa priamo pozerať do očí každému, koho stretáva - ale aj všetkému, čo ho stretne - všetkému. Je to postoj naplnený dôverou - dôverou v Otca, ktorému nič nie je skryté ani utajené. Dôvera v Neho ako Večnú Lásku.
- vznešenosť a dôstojnosť dôvery, krásy, ale aj poznanie a prijatie tŕňov, bolesti,
všetkého, čo prichádza, s čím sa stretáva aj vo mne ... mojich zrád - preto sa Ježiš neusmieva. Ale ani nevyčíta, nehrozí - On nastavuje rameno : " Čakám na teba, príď ... chceš prijať moju ponúknutú ruku a moje sprevádzanie? "
Odoslané 5.4.2012 9:17 ako reakcia na S.Františka Čačková, OSF.
Jarmila Semanová
Po tieto dni prichádzajú na osobné adresy mnohé a rôzne blahoželania ku najväčším sviatkom.

Táto ikona je pre mňa najkrajším darčekom Veľkej Noci.
Ďakujem za jej uverejnenie na MK.

Ježiš na nej je už vzkriesený.

Jeho postoj vypovedá o tom, že všetko je už dokonané.
Už je smrť premožená, je koniec všetkým bojom. To, čo predtým zraňovalo, je už ozdobou - tá korunka vo vlasoch svedčí o tom.

Ježišove rameno ma vyzýva: "Poď so mnou ... ak chceš, budem Ťa sprevádzať."

- " Áno, Ježiš, ... idem.

... a naozaj ma máš rád?

- " Viac ako si dokážeš predstaviť ... neskôr pochopíš. "

- " Môžeš mi niečo z toho povedať aj teraz? "

- " Zamilovaný list, v ktorom je vyznaná moja láska, som už napísal - patrí aj tebe. Otváraj si ho čím častejšie, čítaj a nechávaj sa zalievať Láskou."

.
.
.
Odoslané 6.4.2012 5:40.